Hluchý tenista atakuje prvú tenisovú stovku sveta
Lee Duck-hee je 18- ročný chlapec z juhokórejského mesta Čečchon, dve hodiny juhovýchodne od Soulu. Jeho rodičia od narodenia tušili, že niečo s ním nie je v poriadku, ale odmietli vyhľadať lekársku pomoc. Avšak keď mal Lee dva roky, diagnóza doktorov bola jednoznačná: absolútna hluchota.
Leeho mama Park Mi-ja bola z tejto správy mimo: "Bola som veľmi prekvapená a nebola som schopná reagovať. " Po počiatočnom šoku sa ukľudnila a spolu s manželom sa začali zaoberať otázkou, nie ako sa vysporiadať s touto situáciou, ale ako budú podporovať a vychovávať svojho syna. Keď mal Lee štyri roky, rodičia ho poslali do školy pre postihnuté deti, avšak neboli spokojní s úrovňou socializácie v takomto zariadení, preto ho mama začala učiť sama.
"Keď som videla deti v tomto zariadení, videla som, že ovládajú iba znakovú reč. Ak máte 18-19 rokov a viete iba znakovú reč, máte veľmi malú šancu zamestnať sa," vysvetľuje svoje rozhodnutie obetavá mama.
K športu priniesol Leeho otec Sang-jin, ktorý sám pretekal na atletickej dráhe v behu na 200 metrov. Sang-jin pochopil, že pri tímových športoch by bol Leeho handicap neprekonateľnou prekážkou, preto sa zameral na individuálne športy, ako napríklad golf či streľbu. Akonáhle však Lee videl hrať svojho bratranca tenis, nič iné ho už nezaujímalo. "Naozaj ma tenis veľmi zaujal. Povedal som si, prečo by som ho nemohol hrať?," spomína na prvé kroky na tenisovom dvorci dnes osemnásťročný tenista.
Keď ho prvýkrát odviezli rodičia k profesionálnemu trénerovi, prízvukovali, že Lee to neberie ako hobby, ale chce sa stať profesionálnym tenistom. Tenisový tréner Joo Hyun-sang bol spočiatku dosť skeptický voči potenciálu hluchého Leeho: “Keď som ho prvýkrát stretal, mal som určité obavy, že hluchota mu zabrániť byť dobrým hráčom. Avšak postupom času som mu viac veril, pretože som videl jeho rozvoj a zlepšovanie.”
"Počas našej hry nepoužívame iba naše oči, ale aj uši. Pomáhajú nám odhadnúť rýchlosť loptičky a jej rotáciu."
