Myslel si o sebe, že sa stane členom Siene slávy. Keď však začal užívať 15 tabliet denne a prestal si pamätať priebeh niektorých dní, vyhľadal odbornú pomoc. V istý moment svojho života sa diablovi pozeral priamo do očí a počas kariéry zistil, že hokejista nie je človekom, ale iba vec, hračka či dokonca vyvrheľ.

V roku 2007 sa mu splnil sen. Po rokoch driny si ho z celkovej 37. pozície vybrala organizácia Columbusu Blue Jackets. Na drafte za sebou nechal aj takých hráčov ako je P.K. Subban. O niekoľko dní neskôr sa s vedením klubu dohodol na podpise nováčikovskej zmluvy. Hneď v prvom ročníku po drafte si ale uvedomil, že nie všetko je také ideálne ako sa zdá. „Práve som odohral svoj posledný zápas ako junior v OHL. Bol teplý jarný deň. Pamätám si na to presne, pretože som spočiatku mal pocit, že v ten som spočinul na nádhernom mieste samotného vrcholu sveta. Realita ale bola taká, že mi skončilo play-off a ja som bol celý doráňaný. Mal som problémy s ramenom, otlačené obe nohy, nehovoriac o psychickom zaťažení z posledných mesiacov. Samozrejme, tešil som sa, že si oddýchnem. Lenže moji noví zamestnávatelia z Columbusu ma okamžite povolali na farmu do Syracuse. Veľmi rýchlo na začiatku profesionálnej kariéry som si uvedomil, že podpisom zmluvy som tiež upísal svoju dušu a prišiel o slobodu. Všetok entuziazmus bol razom preč,“ rozrozprával svoj príbeh Steve Legein pre thehockeynews.com.

To ale ani zďaleka nebolo všetko. O pár dní na to prišiel ďalší tvrdý úder. Talentovaný mladík dostal telefonát od svojho vtedajšieho agenta Douga Woodsa. Správa znela jasne – Legein by mohol ísť reprezentovať Kanadu na najbližších MS v hokeji v Quebecu. 18-ročného „zelenáča“ príležitosť zahrať si na vrcholnom seniorskom medzinárodnom podujatí veľmi potešila. Výber mal navyše trénovať Ken Hitchcock, vtedajší tréner Columbusu Blue Jackets, pred ktorým sa mladík mal možnosť ukázať. Radosť ale netrvala dlho.

„O pár hodín neskôr som prijal telefonický hovor, ktorý môj pohľad na slávnu NHL totálne zmenil. Hrať na MS mi totiž bolo zatrhnuté. Namiesto toho som mal nastúpiť v play-off AHL, kde som mal skutočne „dôležitú“ rolu. Zo všetkého som odohral v dvoch zápasoch slovom dve striedania. Cítil som sa podvedený a oklamaný. Opäť som sa presvedčil, že hráči nie sú ľuďmi, ale vecami.“

Zvyšok jeho pôsobenia na farme v Syracuse podľa vlastných slov „nestál za nič.“ Hráč nenávidel organizáciu Blue Jackets a mal k nej obrovskú nechuť. Kvôli zlému psychickému stavu poprosil klub, aby mu dal možnosť vrátiť sa k rodine. Hráč si chcel vyčistiť hlavu a zabojovať o miesto v NHL. Bol skalopevne presvedčený o tom, že sa raz stane členom hokejovej Siene slávy.

Rodáka z provincie Quebec ale potopila vzrastajúca sláva, s ktorou ruka v ruke kráča rastúce bankové konto. Mal veľa peňazí a v 19 rokoch ich nevedel spravovať. Začal hromadne navštevovať bary a do prípravného kempu nastúpil takmer s nulovou kondíciou. To sa na jeho psychickom stave odrazilo ešte viac a začal trpieť depresiami.

S navštevovaním párty ale neprestal. Práve naopak. Robil presne to, čo sa nemá robiť, ak niekto sníva sen o NHL. „Keď som si uvedomil, čo sa so mnou deje, dostal som strach. Priam smrteľný strach z neúspechu. Strach, že nič, čo som si vysníval, nemusím dosiahnuť. Celý svet mi mohol ležať pri nohách a ja som pritom nemohol dobyť najjednoduchšiu prekážku – moju myseľ,“ spomína si na hrozné obdobie.

Rozhodol sa informovať organizáciu Columbusu, že nie je schopný absolvovať presezónny kemp. Po tomto kroku mu neustále vyzváňal telefón. Mnohí chceli počuť jeho príbeh, iní sa ho snažili presvedčiť, aby sa vrátil a taktiež sa našli ľudia, ktorí mu chceli len vynadať. V ťažkej situácii mu pomohla rodina a priatelia.

Straight domination at our own winter classic @ShannHagartypic.twitter.com/hGFNMEtOiv

— Stefan legein (@legeeyfbaby) January 4, 2014

Odišiel tak na istú chvíľu do St. Catharines za priateľmi. Potreboval zmeniť prostredie a predovšetkým myšlienky. Práve tam mu začal hokej veľmi chýbať. Po zhruba mesačnom tréningu ako-tak nabral formu a na nový rok sa vrátil na farmu do Syracuse do AHL. „Posledných 6 týždňov som vynechal, pretože som si zlomil ruku a podrobil sa chirurgickému zákroku. Vtedy som prvýkrát dostal na predpis lieky proti bolesti.“

Po sezóne sa vrátil domov odhodlaný začať odznova. Ďalší ročník bol z jeho strany lepší. Klub ho vymenil do Philadelphie Flyers, kde sa stretol s bývalým trénerom Gregom Gilbertom. Všetko šlo podľa jeho predstáv, až nastal opäť ďalší zlom, ktorý otriasol jeho psychikou. „Opäť som si poranil rameno (znova som do seba pchal lieky) a potom bol tréner Gilbert vyhodený. Môžem povedať, že od prvého dňa, čo prišiel nový tréner, som si pripadal ako v nejakom hroznom sne, ako keby som zažíval nejaké deja vu zo Syracuse. Mnoho zápasov som presedel (a to ešte v tom lepšom prípade) na striedačke. Bol som vyvrheľ, stratená existencia, hračka, ktorú niekto odložil a už ju nechcel. Začal som brať lieky vo veľkom, aby som sa zbavil úzkosti. Ako sa veci zhoršovali, bral som ich viac a viac.“

Keď bol nervózny, vzal si prášok. Dostal sa do bodu, keď denne užíval 10 až 15 piluliek. S veľkým hokejovým talentom to šlo dole vodou a padol takmer až na samotné dno. Pod vplyvom rôznych liekov nabúral svoje auto. Našťastie zranil len sám seba. A o deň na to, keď sa doma pozviechal, prebral si hromadu papierov spojených s porušením predpisov. „Zapamätal som si pár pravidiel: Po prvé. Ak sa napiješ alebo nafetuješ a chceš šoférovať, je lepšie hodiť kľúče do kontajnera. A po druhé, uisti sa, že máš zaplatené poistné.“

Hrozilo mu väzenie. Sudca mal ale pri pojednávacom procese pre mladíka pochopenie a obišiel len s vysokou pokutou. Ak by si ale vtedy niekto myslel, že mu to pomohlo pozviechať sa, mýlil sa. Na hráča doľahla ešte väčšia úzkosť. Mal strach z toho, že sa mu nikdy nepodarí preraziť v hokeji. „Ako keby ste mali obavu z toho, že urobíte pravopisnú chybu a vyhodia vás kvôli tomu z práce. Neustále mi to chodilo hlavou.“

Fotka uverejnená používateľom Victoria (@cakeskoolaid), Nov 27, 2012 o 6:56 PST

Počas sezóny v Adirondacku (farma Philadelphie) dokonca zažil niečo, čo si doposiaľ nevie vysvetliť: „Pamätám si, že sme raz hrali doma, odohral som jeden z lepších zápasov, asi som aj asistoval na gól. Keď sme ale prišli umorení domov, nemohol som zaspať. Mal som vtedy so spánkom veľké problémy. Zväčša som nespal viac ako tri hodiny. Tak som prešiel k obvyklému postupu: Vzal som si tabletky, potom ďalšie dve, potom ďalšie dve... Myslím, že tú noc som ich spotreboval toľko ako normálny človek za mesiac. Druhý deň ráno (vlastne o deň neskôr) som sa doplazil na tréning, pričom som si myslel, že sa deň predtým hral zápas. Až neskôr som ale zistil, že medzitým prebehol celý deň, na ktorý si vôbec nepamätám.“

Preradili ho do tímu Greenville Road Warriors do ECHL. Oficiálne pre rozohranie sa po zranení ramena, no dôvodom bol jeho ťažký stav. „Ako sezóna šla, začal som si pomaly uvedomovať ako zle som na tom. Doslova som pozeral diablovi priamo do očí. Pripravený zomrieť som ale nebol, hoci som úplne stratil chuť do života. Sledoval som ako moja hodnota ako hokejistu i človeka klesá. Neostávalo mi nič iné, len sa s tým vyrovnať,“ pre thehockeynews.com napísala bývalá juniorská hviezda, ktorá svojho času v AHL strelila takmer 25 gólov a zdalo sa, že konečne sa jej podarí dostať do NHL.

Sen o najlepšej hokejovej lige sveta sa mu ale nesplnil. Čakala na neho ešte jedna veľká výzva – rozhovor s matkou. Cítil, že nezlyhal len ako hráč, ale taktiež ako syn. Po sezóne 2010/2011 napokon nastúpil do liečebného programu. S terapeutmi sa stretával tri či štyrikrát do týždňa a veľmi mu to pomohlo. Predovšetkým prístup ľudí, ktorým bola zahodená kariéra v NHL úplne ukradnutá.

Program mu pomohol vrátiť sa na správnu cestu. Zmieril sa s myšlienkami o neúspešnej hokejovej kariére a začal sa tešiť aj z iných vecí, a udalostí ktoré prináša život.

Philadelphia ho v ďalšej sezóne vymenila do organizácie Los Angeles Kings, kde sa snažil reštartovať svoju kariéru. Na svoju príležitosť ale čakal dlho, pretože ho žiadny z trénerov ani trochu nepoznal. Bolo to pre neho ale aj pozitívne, mohol začať s čistým štítom, no jeho sľubný rozbeh prerušila výluka v NHL v sezóne 2012/2013. Svojho času si na farme zahral so súčasnými hráčmi Los Angeles Kings Tylerom Toffolim a Tannerom Pearsonom. Postupne ale strácal dôveru trénera a napokon väčšinu sezóny sledoval len ako nezaujatý divák. Doposiaľ pritom nepozná dôvod, prečo ho tréner nenasadzoval do zápasov.

Chvíľu to neskôr skúšal aj v Toronte Marlies (farma Toronta Maple Leafs), no napokon vlaňajší ročník ukončil ako hráč Tulsa Oilers v ECHL. Všetko nasvedčovalo tomu, že jeho kariéra je na konci. Túto sezónu sa napokon rozhodoval nastupovať za tím Stoney Creek Generals v ACH (Allen Cup Hockey), kde v 6 zápasoch pozbieral rovnaký počet bodov za bilanciu 2+4.

Svoje rozprávanie, ktoré pre stránku thehockeynews.com rozdelil až do troch dielov napokon zakončil veľmi emotívne: „Počas písania tohto príbehu mnou prešli azda všetky možné emócie. Plakal som, smial som sa, bol som naštvaný, deprimovaný, smutný, zneuctený, ale čím viac som si to čítal, tým viac som si uvedomil, že som za to vďačný. Za každý jeden moment. Ak by som si tým neprešiel, nebol by som tým, kým som teraz. Mám nádhernú manželku, skvelého psa, úžasnú rodinu a priateľov po celom svete. Som hrdý na muža v zrkadle.“