Po nemeckej Bundeslige, talianskej Serii A a anglickej Premier League sme sa zamerali aj na nedávno skončenú španielsku Primera Division. Tá bola aj v tejto sezóne záležitosťou dvoch klubov Realu a Barcy, no tie ostatné na seba tiež dokázali upútať pozornosť.

MAJSTER - FC Barcelona

Bez štipky trúfalosti si dovolíme tvrdiť, že majstrom španielskej Primera Division sa stal aktuálne najlepší tím sveta, katalánska FC Barcelona. Mužstvo, ktoré preferuje ofenzívny štýl prezývaný tiež ,,tici-taca” založený na množstve krátkych, rýchlych a často krát nepredvídateľných prihrávkach nenechal počas celej sezóny nikoho pochybovať o jeho dominantnosti, či už v domácej lige, alebo v lige šampiónov.

Barcelona odohrala v sezóne viacero kľúčových zápasov, no ani v jednom z nich čo i len na moment nezaváhala. Úvodným, dá sa povedať, že odrazovým mostíkom bolo suverénne víťazstvo nad konkurenčným Realom Madrid 5-0 (v prvom, novembrovom El-Classicu, ktoré sa hralo na Nou Campe).  O dominantnosti ich “ticy-tacy“ sme sa presvedčili aj v nasledovnom období. Kľúč na tento nepríjemný herný systém, ktorý brániace mužstvo v podstate nepúšťa z defenzívneho zovretia pred vlastnou šestnástkou nenašiel ani Arsenal, či Schakhtar Donetsk. Miestami pripomínalo až paródiu sledovanie štyroch jarných El-Classico medzi Realom a Barcou. Mourinhova taktika, ktorá velila hráčom Realu betónovať vlastnú šestnástku sa nestretla s pochopením ich fanúšikov a ani hráčov. Pre priaznicov Realu muselo byť veľmi nepríjemné sledovať rozčarovanie Cristiana Ronalda, ktorý hernú taktiku Mourinha ako vrodený líder ofenzívy zjavne a možno aj oprávnene nepochopil.

Barcelona privádzala počas sezóny do zúfalstva tie najväčšie svetové kluby. Manchester United vo finále Ligy majstrov síce miestami poriadne hrýzol, no napokon sa musel aj šampión Premier League skloniť pred kvalitami mužstva, ktoré dokázal tréner Guardiola s prispením obrovského herného potenciálu vycibriť do čistého zlata. Fergusonovci sa museli zmieriť s tým, že sú len druhý najlepší v Európe.

Nachádzame sa v ére Barcelony a bude naozaj zaujímavé sledovať ako sa s týmto faktom v nasledujúcich sezónach vyrovnajú ďalšie svetové veľkokluby. Guardiola zvažuje odchod z Nou Campu, čo môže tiež výrazne zamiešať kartami. Uvidíme, čo prinesie budúca sezóna...

SKOKAN SEZÓNY – Atheltic Bilbao

Baskovia sú na svoj pôvod veľmi hrdí a obzvlášť vo futbale pociťujú obrovskú dávku lokálpatriotizmu. Tamojší tím Atheltic Bilbao síce nie je na úrovni Barcelony, Realu alebo Valencie, no v každom zápase bojuje až na dno svojich síl a to mu často prináša zaslúžený úspech. V uplynulej sezóne skončili Baskovia šiesty za Barcelonou, Realom, Valenciou, Villarealom a Sevillou, no minimálne sokovi z Andalúzie sa herne mohli rovnať. Ak bude tento tím naďalej pokračovať v nastolenej poctivej a tvrdej práci nie je vylúčené, že si už v najbližších rokoch zahrá v prestížnej Lige Majstrov.

PREPAD SEZÓNY – Hercúles Alicante & Deportivo La Coruňa

Hercúles mal byť podľa odborníkov ďalším zo série nováčikov, ktorí sa v najvyššej súťaži nestihnú ani poriadne ohriať a hneď zostúpia o ligu nižšie.  Alicante však hralo od úvodu ročníka pekný futbal a šokujúco ako jediné mužstvo v sezóne dokázalo vyhrať  na Nou Campe proti Barcelone. Konečný výsledok 0-2 mohol byť aj výraznejší , no „Herkulovia“ nepremenili všetky svoje šance. Tím z juhu Pyrenejského polostrova hral naďalej svoju hru, no víťazstiev začalo prudko ubúdať a pohodový stred tabuľky sa vzďaľoval stále viac a viac. Ku koncu sezóny bola situácia pre káder okolo Davida Trezeguéta a Nelsona Valdéza naozaj veľmi vážna. Čakal ich neľútostný boj o záchranu, ktorý žiaľ skončil zle nedobre. Hercúles Alicante čaká v ďalšej sezóne len Segunda División a ako dobre vieme cesta späť na výslnie býva veľmi tŕnistá.

Najsmutnejším tímom sezóny však nie je Herúles, ale Deportivo La Curuňa. Klub, ktorý ešte v úvode 21. storočia patril k európskej futbalovej špičke opúšťa po zbabranom závere sezóny Primera Division. Deportivu stačilo naozaj veľmi málo, jeden jediný bod ich delil od záchrany.