Juhoafričan Luvo Manyonga bol ešte pred tromi rokmi závislý od metamfetamínu. Počas tohto leta na Olympijských hrách v brazílskom Riu ale získal striebornú medailu v skoku do diaľky. Nie, nie je to scenár hollywodského filmu, ale skutočnosť.

V roku 2013 bol vtedy iba 22-ročný Manyonga stratená mladá duša, ktorá hľadala východisko v drogách. Okrem úzkeho rodinného kruhu sa oňho ľudia príliš nestarali. Až na jednu výnimku. Bývalý zametač ulíc a momentálne jeden z najsilnejších mužov planéty John McGrath Manyongu takpovediac priviedol späť na tú správnu cestu. V roku 2010 sa Manyongu stal juniorským majstrom sveta a o rok neskôr dokonca skončil piaty na seniorských MS.

McGrath toto obdobie svojho zverenca komentoval: "Luvo vyhral veľa peňazí, ale keď sa vrátil, minul ich a opäť prepadol metamfetamínu. Po mesiaci hľadania som ho našiel a povedal mu: Ak chceš začať novú cestu, pôjdem ňou s tebou."

Začali spolupracovať a Manyonga si začal znova veriť. Avšak ako priznal aj jeho tréner, ani počas ich kooperácie nebol vždy "čistý". Hoci sa kvalifikoval na hry Commonwealthu v roku 2014, zo záhadných administratívnych dôvodov sa ich nemohol zúčastniť, z čoho bol mladý Manyonga riadne deprimovaný a opäť sa uchýlil k metamfetamínu.

Fotka uverejnená používateľom Sirkle (@thesirkle), Aug 14, 2016 o 2:55 PDT

"Bolo by zveličením povedať, že počet ľudí, ktorí v tom čase verili Manyongu by sa dal spočítať na prstoch jednej ruky. Boli len dva možné scenáre ako Luvo skončí: buď s olympijskou medailou na pódiu alebo ako predávkovaná mŕtvola pred tridsiatkou," vysvetľoval McGrath.

Situácia dokonca dosiahla také rozmery, že Manyonga spolu s McGrathom predstúpili pred juhoafrický parlament, ktorí žiadali o pomoc tak s trénovaním, ako aj s odvykacou kúrou.

Dnes bývalý narkoman srší sebavedomím. Pre britský denník The Guardian dokonca povedal: "Narodil som sa v roku 1991, keď padol svetový rekord v skoku do diaľky (895 centimetrov vtedy skočil Mike Powell). Myslím si, že budem prvým človekom, ktorý prekoná 9 metrov. Naozaj to je možné. Som veľmi ambiciózny v tomto smere. V živote som prekonal mnohé prekážky. Preto získať olympijskú striebornú medailu je pre mňa privilégiom. Boli to moje prvé OH, avšak zároveň určite nie posledné."

Skočiť deväť metrov by bol veľký prelom v dejinách športovej atletiky, prirovnať by sa to dalo snáď k prvému pokoreniu desaťsekundovej hranice na hladkej stovke (Jim Hines v roku 1968 na OH v Mexico City). Manyongovi optimizmus určite dodal výsledok na OH, kde svojím kariérnym maximom (837 cm) zaostal za víťazom Jeffom Hendersonom iba o mizivý jeden centimeter.

Skákanie a šport sa stali zmyslom jeho života, čo potvrdil aj v nedávnom rozhovore pre britský denník. "Skákanie je dôvodom, prečo som stále nažive. Boh mi dal talent, aby som svetu ukázal, čo sa dá dokázať. Nie je podstatné, v akej situácii ste v minulosti boli, vždy sa môžete vrátiť späť. Slovo môžem šíriť do sveta. Ale človeka nezmeníte, pokiaľ sa nezmení on sám."

Je nutné dodať, že Manyongovi sa podarilo získať striebro po menej ako ročnom tréningu a svoj obrovský potenciál preukázal aj po olympiáde, keď na Diamantovej lige v Bruseli skočil svoje nové osobné maximum 848 centimetrov. Pokiaľ ide o budúcoročný svetový šampionát v Londýne, Juhoafričan vyjadril presvedčenie, že bude pripravený konečne zvíťaziť.