Je to už päť rokov čo nás navždy opustila jedna z najväčších hviezd slovenského ľadového hokeja Pavol Demitra. V mysli a srdciach mnohých z nás však žije dodnes. Na svojho bývalého žiaka nezabúdajú ani na ZŠ s MŠ Pavla Demitru Centrum II v Dubnici nad Váhom, ktorá svojimi zaujímavými aktivitami dokonale reprezentuje meno tejto úžasnej hokejovej osobnosti.

 Viac informácii o fungovaní samotnej školy a jej činnosti nám v rozhovore pre portál sport7.sk poskytol jej riaditeľ Mgr. Ferdinand Brunovský.

ZŠ s MŠ v Dubnici nad Váhom už počas svojej niekoľkoročnej histórie vychovala rad úspešných hokejových a futbalových slovenských reprezentantov. Škola má teda pre športovú výchovu mladých talentov vytvorené zrejme len tie najlepšie podmienky...

Šport v Dubnici nad Váhom má dlhoročnú tradíciu. Dubnica hrala kedysi najvyššiu futbalovú i hokejovú súťaž v najvyšších súťažiach boli aj boxeristi, hádzanári, cyklisti, či atléti. Dubnica má od 50-tich rokov minulého storočia „športové korene“. Ak niekde na Slovensku boli šikovní športovci, už ich presviedčali, aby prišli do Dubnice na stredné školy a učilištia. Tu mali veľmi dobré materiálne podmienky (zadarmo ubytovanie, strava, neskôr byty, práca a pod.) Títo športovci tu zväčša zostali, založili si rodiny a ich deti a vnuci rozvíjajú dnes ich športové gény. V súčasnosti sú však finančné problémy a hlavným sponzorom športu je mesto Dubnica nad Váhom. To sa prejavuje aj v súčasnej kríze vrcholového športu v meste. Našťastie však má mládež o šport stále záujem a tak si v žiackych a mládežníckych kategóriách držíme úroveň. Podiel na tom má aj naša škola, ktorá má už od 1. ročníka otvorené športové triedy na hokej, futbal, tenis a gymnastiku. V súčasnosti v týchto triedach máme takmer 150 žiakov. Na športovanie okrem dvoch telocviční a jednej gymnastickej, nám slúži školský areál s futbalovým ihriskom, atletickou dráhou a dvoma multifunkčnými ihriskami s umelým povrchom. V pláne je vybudovanie hokejbalového ihriska a tartanovej dráhy. Na športovú prípravu bezplatne využívame ľadovú plochu na zimnom štadióne, športovú halu a tenisové kurty. Žiakov vedú skúsení tréneri.

zobraziť celú galériu
(9 fotiek)

Vaša škola nesie už od novembra roku 2011 oficiálny názov legendy slovenského hokeja Pavla Demitru. Na priznanie čestného názvu z ministerstva školstva sa zvykne čakať aj dva roky, no dubnická škola ho získala približne za dva mesiace. Čím to bolo?

Keď sa v roku 2011 stala tá osudná tragická nehoda, na druhý deň ráno prichádzali žiaci smutní do školy, priniesli kahance, kvety a obrázky a to bez toho, aby sa im čokoľvek povedalo a nakázalo. Vtedy nás spontánne napadla myšlienka, aby sme požiadali MŠ SR o udelenie čestného názvu. K tomu bolo potrebné viaceré súhlasné stanovisko rôznych úradov. To sme získali obratom. Najdôležitejší však bol súhlas jeho manželky Majky. Tá nám ho v októbri dala a kompletnú žiadosť sme poslali na MŠ SR so žiadosťou o udelenie názvu. A prečo sa to tak skoro stalo? To len potvrdzuje skutočnosť, že Pavol Demitra nebol len výborným hokejistom, ale bol aj charizmatickou osobnosťou. Bol reálnym vzorom pre mladú generáciu. Takže na MŠ SR neboli problémy s tým, aby sme nakoniec čestný názov nezískali. Jeho osobnosť potvrdzuje aj iná skutočnosť, ako dokázal v dobrom „sfanatizovať“ Trenčín. V Trenčíne hral len rok ako dorastenec za mužov, potom išiel do Kanady a za Trenčín hral ešte jeden rok, keď bola výluka NHL a hráči hrali doma. Dnes je po ňom pomenovaný štadión a fanúšikovia mu tam vybudovali pomník. Demitra je pojem a prirodzená autorita i dnes.

Pavol Demitra vo vašej škole absolvoval i povinnú školskú dochádzku. Ako si na neho ako žiaka samotná škola, bývalí učitelia, či zamestnanci spomínajú?

Paľo absolvoval vlastne iba našu základnú školu, pretože strednú už nedokončil, odišiel do Ameriky. Pavol začal chodiť na našu školu od druhej triedy, keď sa škola v školskom roku 1982/1983 ako nová otvorila. Vtedy ešte neboli športové triedy, takže bol normálny žiak bežnej triedy. Na prvom stupni mal prospech výborný a veľmi dobrý. Na druhom stupni už prospech nebol najlepší, predsa zvyšok dňa po vyučovaní už trávil na ľade. Dnes ho žiakom dávam aj za vzor v správaní. Je pravda, mal aj nejaké poznámky a to typu, že behá po chodbe, či neobsedí na hodinách, no nemal ani jednu poznámku, žeby sa pobil so spolužiakom, či niekoho urážal a nerešpektoval učiteľov. Na Paľa spomínajú ako na všešportovca. Neexistovala súťaž, v ktorej by nereprezentoval školu. Spomína sa, že aj so zlomenou rukou bol na bežeckých pretekoch, či v trojčlennej brannej súťaži člena družstva, ktorí už nevládal, doniesol na chrbte do cieľa. Často si s humorom spomíname, ako mu jeho triedna učiteľka Anna Kunštárová, ktorá ho učila ruský jazyk dohovárala: „Paľo uč sa tú ruštinu, hádam si nemyslíš, že sa hokejom uživíš?“ Jeho manželka Majka tiež spomína, že občas mu domáce úlohy robili aj sestry a keď z nich nedostal dobrú známku, tak ich aj vyhrešil.

Môžete povedať, že vašich žiakov Paľo inšpiruje k dosiahnutiu podobných úspechov, aké počas svojej kariéry dosiahol on sám? Ako vnímajú túto športovú osobnosť?

Asi najlepším príkladom inšpirácie Demitrovou osobnosťou je marec 2011, keď Pavol Demitra navštívil tréning našich žiakov štvrtákov, ktorí sa pripravovali na majstrovstvá republiky v hokeji. Pavol ich tak povzbudil a dodal im sebavedomie, že vo finále sme porazili Slovan Bratislava a stali sa majstrami.

zobraziť celú galériu
(9 fotiek)

Spojitosť s Paľom Demitrom je na vašej škole citeľne vidieť. Zaviedli ste tu dokonca povinné čítanie zbierky básní „P.D. 38“ od jeho manželky Majky a životopisnej knihy Demitra 38 od Jána Bednariča...

A nielen to. Žiaci sa prejavili aj ako tvorcovia poézie a prózy viažucej sa na Paľa Demitru. Vydali sme dokonca už aj zborník týchto prác, ktorý sme doplnili aj kresbami žiakov, tiež na túto tému. Najlepšie práce sú vystavené pri jeho sieni slávy. Do našej knižnice pribudli aj dva tituly kníh, ktoré napísala Majka Demitrová, Príbehy z Trdelníkova a Príbehy z Veterníkova. Majka tiež prišla na besedu k obom knihám. Všetky tieto knihy sú povinným čítaním našich žiakov.

Medzi úspešné akcie môžete určite zaradiť aj tzv. Dni Pavla Demitru. Ako u vás prebiehajú?

Každoročne majú inú podobu, ale v jednom je to spoločné, venujeme ich športu. Športové dni Pavla Demitru sa konajú okolo 29. novembra a trvajú aj týždeň. Žiaci si navrhnú športy, v ktorých chcú súťažiť, vytvoria si družstvá a športujú medzi triedami. Najúspešnejší sú odmenení tričkami a inými predmetmi s logom školy. Minulý rok sme urobili výnimku. Dva mesiace v rámci telesnej výchovy, sa všetci žiaci učili korčuľovať na zimnom štadióne. Potom sme v akcii „Demitrovci na ľade“ súťažili na korčuliach v rôznych disciplínach. Vyvrcholením bol hokejový zápas medzi učiteľmi s trénermi proti žiakom. Podstatné bolo, že sa všetci žiaci školy naučili korčuľovať. Tento rok sme mali iba Deň Pavla Demitru, keďže sme si pripomínali piate výročie školy. Najviac nás v tento deň potešila návšteva otca Pavla Demitru, ktorý prišiel po prvý krát na školu od jej pomenovania a Paľkovej manželky Majky. Prišiel aj prezident SZĽH pán Ing. Kohút s pánom Pukalovičom, ktorí nám do siene slávy podarovali Paľov obraz. Vybrané družstvá chlapcov a dievčat potom hrali medzištátne zápasy s družobnou školou Otrokovice - Trávniky v basketbale a prehadzovanej.

Vo vašej škole máte aj jeho už spomínanú špeciálnu sieň slávy. Čo všetko sa v nej nachádza?

V prvom rade sú tam všetky koncoročné triedne fotografie. Paľa na nich každý pozná, pretože má najväčšie vlasy zo spolužiakov. Ďalej sú tam fotografie z mládeneckých čias, kde Paľo dominuje hlavne v spoločnosti priateľov. Máme aj fotku z diskotéky s Majkou z obdobia, keď boli ešte len „frajeri“. V sieni je aj vysvedčenie z druhej triedy, kde prevládajú jednotky. Ďalej hokejka s jeho menom, dresy v ktorých hrával a panel s jeho najznámejšími fotografiami z klubovej, či reprezentačnej kariére. Jeden blok je venovaný aj jeho podrobnému civilnému i hokejovému životopisu. V pamätnej knihe máme podpisy od viacerých Paľových spoluhráčov, ktorí sieň slávy navštívili ako napr. Gáborík, Lintner, Chára, Kopecký, Radivojevič, Cíger, bratia Hossovci, Pavlikovský, ale i legenda Jozef Golonka, či náš bývalý žiak Tomáš Tatar. V lete tu bola aj kanadská televízia, ktorá vysiela zápasy NHL SPORTSNET. Boli zo siene tak nadšení, že tu boli jeden celý deň a ich spracovaná reportáž odznela aj v Kanade a USA.

zobraziť celú galériu
(9 fotiek)

7. septembra si škola pripomenula ďalšie výročie jeho smrti. Ako tento významný deň u vás prebiehal?

Ako každoročne ráno k fotografii Paľa Demitru pri sieni slávy žiaci a zamestnanci školy prinesú kahance s kvetmi. V školskom rozhlase si potom spomenieme na túto osobnosť a delegácia školy spolu s niektorými žiakmi ide na cintorín do Trenčína s kyticou. Tento rok dali na hrob žiaci aj svoje básničky, ktoré zložili na jeho počesť. Zapaľovať sviečky popoludní prichádzajú aj občania mesta.

Akými najväčšími športovými úspechmi a oceneniami sa už môže ZŠ s MŠ Pavla Demitru pochváliť?

Na škole máme dve siene slávy. Jedna je venovaná samotnému Demitrovi a druhá ostatným učiteľom a žiakov, ktorí školu preslávili. Okrem hokejistov nám radosť robia aj naši žiaci futbalisti, ktorí sa v roku 2010 stali školskými majstrami Slovenska v malom a veľkom futbale. Z nich napr. Tomáš Brigant a Martin Valient sú reprezentanti Slovenska do 20 rokov, ako aj kedysi Erik Grendel. V roku 2016 sa naši chlapci gymnasti stali majstrami Slovenska v jednej kategórii a v druhej boli druhí. Chlapci hokejbalisti sa stali majstrami republiky v roku 2011. Samuel Šimko je majster sveta v hokejbale z roku 2016 v kategórii U 20.

Okrem Pavla Demitru tu hokejovo vyrastal aj Tomáš Tatar, Mário Bližňák, či Ivan Baranka. Môže už teraz dubnická škola hovoriť o ich nasledovníkoch?

Tu treba určite zaradiť aj Mareka Hovorku. V roku 2015 keď chlapci v ľadovom hokeji na MS 20 získali bronzové medaily, hrali v reprezentácii aj traja žiaci školy Patrik Koyš, Marco Hochel a Mislav Rosandič. Dnes v kádri 20-ročných máme Andrisíka, Kršku a Hunu. V roku 2011 ako som spomínal, naši štvrtáci boli majstrami Slovenska. V sezóne 2013/2014 starší žiaci vyhrali žiacku ligu a vo finále na majstrovstvách republiky skončili tretí.

Aké plány a ciele má škola do najbližšieho obdobia, resp. rokov?

Vzhľadom na to, že v súčasnosti prežíva dubnický šport krízu pre nedostatok peňazí a sponzorov, je cieľom školy udržať športové triedy nielen čo sa týka počtu, ale aj kvality žiakov. V  súčasnosti je medzi školami boj o žiaka a tak sme od piateho ročníka do športových tried nezískali skoro žiadneho športovca. Preto už od 1. ročníka máme športové triedy, žiaci už od siedmych rokov na našej škole získavajú športové návyky, a tak dúfame, ži si ich udržia až do 9. ročníka. Preto sa snažíme naďalej vytvárať priestorové, materiálne i personálne podmienky pre začínajúcich športovcov. Nakoľko súčasťou školy je aj materská škola, tak už tu vyberáme prvé talenty. Veríme, že touto sústavnou prácou o pár rokov vychováme ďalších Demitrov a Tatarov.