Začiatkom novembra postihla nielen Slovensko tragická správa o tom, že bývalý hokejista Marek Svatoš už nie je medzi nami. Mnohí z nás boli touto informáciou šokovaní, pretože prišla nečakane a ako blesk z jasného neba. My sme ale tiež zostali nemenej šokovaní z konania niektorých médií i indivíduí v internetových diskusiách.

Úmrtie človeka je témou veľmi smutnou a citlivou, obzvlášť keď nás opustí mladý človek. Každý jeden život je cenný a jedinečný, no keď ide o verejne známu osobu, ľudia to väčšinou vnímajú trochu inak a ide o špecifickejšiu situáciu. Marek Svatoš spadal pod obe tieto „kritéria“.

Po šokujúcej informácii o smrti Mareka Svatoša bolo úplne logické, že nielen slovenská verejnosť sa chcela dozvedieť, čo sa vlastne stalo a čo bolo príčinou tejto tragédie. Správy o úmrtí bývalého hokejistu sa objavovali takmer vo všetkých médiách, kde sa následne väčšinou rozoberala jeho kariéra, či úspechy. Hovorilo sa o ňom iba v dobrom, ozývali sa viacerí jeho bývalí spoluhráči, tréneri alebo známi, ktorí na neho spomínali. Príčina jeho úmrtia sa v tom čase príliš neriešila, bola skôr v úzadí. Po oficiálnom zverejnení o príčine smrti sa ale postoj istých médií otočil. Namiesto stručnej, jasnej a vecnej informácii o príčine úmrtia bez vedľajšej „bulvarizácie“, sa v médiách začali množiť správy, ktoré s ňou nemali nič spoločné (resp. len veľmi málo).

Rozhodne sme proti tomu, čo nedávno predvádzali podaktoré médiá (česť výnimkám). Boli sme nemilo prekvapení, koľko špiny sa vie hádzať na zosnulého človeka. Niektorým redaktorom a novinárom pravdepodobne chýba chrbtová kosť a kvôli čítanosti sú ochotní urobiť hocičo. Morálka, etické princípy, ľudská dôstojnosť, úcta alebo rešpekt sú pre nich pojmy evidentne neznáme. Očierňovanie mŕtveho človeka, ktorý sa pochopiteľne nemá možnosť brániť, vyťahovanie starých káuz a súkromných záležitostí – aj k takýmto praktikám sa uchyľoval bulvár a dokonca aj niektoré (údajne) seriózne masmédiá. V niektorých prípadoch môžeme hovoriť až o novinárskom hyenizme, keďže využívali ľudské nešťastie, na ktorom sa bezcitne priživovali.

V súvislosti so Svatošom taktiež odsudzujeme neustále umelé vyhľadávanie senzácií a „vŕtanie sa“ v minulosti. Miestami sme mali pocit, že išlo o nejakého trestanca alebo mafiána a nie bývalého reprezentanta. Niektorí redaktori ale veľmi dobre vedia, že ľudí zaujímajú predovšetkým kontroverzné témy, čo samozrejme zvyšuje ich čítanosť. Častokrát cielene píšu články, ktoré majú vyvolať búrlivé diskusie alebo hádky.

Zarážajúce bolo taktiež to, ako rýchlo sa zabudlo na všetko pozitívne, čím sa Marek prezentoval (ako sa napr. zviditeľnil v NHL, ako robil dobré meno Slovensku, ako nás reprezentoval a pod.) a ako sa začal vykresľovať len v negatívnom svetle. Kiežby sa o ňom toľko písalo, keď ešte bol medzi nami a robil nám v hokeji radosť. V tom čase ale zjavne nebol pre niektoré médiá dostatočne zaujímavý...

Samostatnou kapitolou boli internetové diskusie k niektorým článkom (resp. priamo na facebooku). Každý sa na danú vec pozerá inak a samozrejme každý môže slobodne vyjadriť svoj vlastný názor. Nepochopiteľné sú ale urážky, hanlivé slová a ponižovanie na Svatošovu adresu, kedy ho všetci súdili, no zrejme nikto nepoznal. Tým pádom počet ľudí, ktorí na neho verejne „kydali“ a zároveň ho poznali sa zrejme približoval k počtu funkčných zastávok metra na Slovensku... Opakujeme, každý samozrejme môže v rámci slušnosti vyjadriť osobný názor, no najskôr nech si zametie pred vlastným prahom. Podotýkame, že predchádzajúce riadky neplatia len v rámci našej krajiny.

Nechceme teraz obhajovať konanie Svatoša, či považovať toto konanie za správne. Napokon nikto z nás mu „nevidel do hlavy“, nikto nemohol vedieť čo prežíva, čo ho dohnalo k týmto počinom a preto ho nebudeme súdiť. Bolo by ale vhodné, dať za všetkým bodku, lebo zrejme sa zabudlo na význam frázy „nech odpočíva v pokoji“. Nie vždy totiž ide len o frázu. Keby sa všetci starali sami o seba tak, ako sa starajú o druhých, na svete by to hneď vyzeralo inak. Preto dúfame, že isté média prestanú na Mareka ďalej hádzať špinu a nájdu v sebe aspoň trochu úcty k jemu, jeho rodine i pozostalým. Pamätajme si ho radšej ako výborného hokejistu a dajme mu už pokoj, ktorý snáď našiel aspoň na druhom svete...

.