Skončila sa prvá časť tohto ročníka našej najvyššej súťaže. Po každom jednom odohranom kole sme uverejnili ideálnu zostavu, pričom nominácie sme teraz spočítali. Ktorí hráči sa dostali do ideálnej jedenástky jesennej časti?

Brankár

Martin Kuciak (Podbrezová, 3 nominácie) – Má na svojom konte najmenej inkasovaných gólov a najviac čistých kont, čo snáď hovorí za všetko. Výraznou mierou dopomohol k jesennému podbrezovského zázraku. Nemal vyslovene slabé stretnutie, väčšina jeho výkonov bola nadpriemerná.

Obrancovia

Ernest Mabouka (Žilina, 5) – Zo všetkých krajných obrancov súťaže mal na jeseň v celkovom sumáre najlepšiu a hlavne najvyrovnanejšiu výkonnosť. Niektorí konkurenti na tento post ho síce v nejakej fáze jesene prevýšili, ale bolo to len dočasné. Tento Kamerunčan hral konštantne dobre.

Kornel Saláta(Slovan, 5) – Jediná stálica belasej defenzívy na jeseň a spolu s Muchom aj jediná opora, na ktorú sa dalo spoľahnúť. Mal síce mierne výkonnostný výpadok, ale to zrejme spôsobil fakt, že nemal po Eure ani sekundu letnej prestávky. S príchodom nového trénera sa dokázal zlepšiť, a to aj v rozohrávke. Jeho dobré výkony si všimol aj Ján Kozák, ktorý ho vrátil do reprezentácie, hoci sa zdalo, že po nej po Eure vypadne.

Jaroslav Kostelný (Podbrezová, 3) – Bol jasný líder jesenného vicemajstra. S jeho výrazným pričinením mali železiari najlepšiu defenzívu v súťaži. Ako kapitán pomohol svojmu klubu k historickému úspechu. Bol pevný ako skala a pre defenzívnu fázu tímu prakticky nenahraditeľný.

František Kubík (Slovan, 3) – V druhej polovici jesene bol zaradený na ľavý kraj defenzívy, pričom práve tam na našiel. Tento post mu mimoriadne sadol a v tejto fáze sezóny bol najlepším hráčom belasých a vlastne aj celej ligy. Kubík neúnavne podporoval ofenzívu a stíhal byť prakticky všade, od obrany až po hrot útoku.

Stredopoliari

Michal Škvarka(Žilina, 8) – Dostal od nás najviac nominácií, dokonca ešte viac ako najlepší hráč jesene Hlohovský. Škvarka sa stal lídrom mužstva, k čomu ho predurčila aj kapitánska páska. V druhej polovici jesene strieľal gól za gólom a tiež sa zapájal do jednej akcie za druhou.

Ivan Diaz (Žilina, 4) – Tento Argentínčan ukázal silu na lopte a pre žilinskú hru sa stal pomaly nenahraditeľným. Sám výborne zastúpil zraneného Pečovského a hre lídra súťaže zlepšil zakladanie ofenzívy. A keďže súperi sa väčšinou bránili, mohli vyniknúť všetky jeho prednosti.

Martin Chrien (Ružomberok, 4) – Dostal sa sem na poslednú chvíľu, keďže až v poslednom jesennom kole vyrovnal Tomáša Kóňu. A keďže Chrien podával o niečo lepšie výkony ako myjavská opora, uprednostnili sme ho. Chrien bol totiž prakticky stále v zápasoch viditeľný a patril medzi ozdoby jesene.

Útočníci

Nikolas Špalek (Žilina, 6) – Ofenzívny trojlístok je viac-menej jasný. Žilina ovládla jeseň hlavne hrou smerom dopredu, preto je logické, že nechýba ani jeden hráč, ktorý sa na tom podieľal a zároveň hral pravidelne počas celej prvej časti súťaže. Špalek vnášal do žilinskej hry hlavne pohyb, k čomu sa pridala aj produktivita.

Yusuf Otubanjo (Žilina, 3) – Zo všetkých hrotových útočníkov dostal spolu s Jakubom Marešom najviac nominácií. Ale keďže mal lepšie čísla, pred českým futbalistom sme uprednostnili toho nigérijského. Otubanjovi sa darilo najviac v úvode sezóny, čím sa rozbehol a išlo to zotrvačnosťou až do jeho zranenia.

Filip Hlohovský (Žilina, 7) – S jeho veľkým pričinením Žilina ovládla prvú časť sezóny. Zhodou okolností aj herný systém v zostave jesene, ktorý vzišiel z počtu udelených nominácií pre jednotlivých futbalistov, kopíruje ten žilinský. A keďže Hlohovský bol najlepším a aj najproduktívnejším hráčom nielen lídra súťaže, ale aj celkovo, logicky nemôže v zostave jesene chýbať.