Pri bitke sa pokúsil súperovi vypichnúť oko. Zatiaľ čo všetci pobúrene krútili hlavami, on zúfalo volal o pomoc. Alkohol pil ako vodu a napokon sa uchýlil k nepochopiteľnému činu – vlámal sa do bytu svojho známeho, ktorého napadol. Odpykal si trest vo väzení a tvrdí, že za všetko môže samotné vedenie NHL.

„Prekročil prípustnú hranicu. Evidentne mu šlo o súperove oko. S normálnym úderom päsťou to nemalo nič spoločné. Najprv ho do oka bodol a potom sa mu ho snažil vypichnúť palcom,“ zneli slová niekdajšieho šéfa disciplinárnej komisie NHL Colina Campbella po bitke medzi Daleom Purintonom a Coltonom Orrom v roku 2005.

Za tento ohavný pokus bol prvému menovanému udelený desaťzápasový dištanc. Od tej doby sa v NHL už hráč New Yorku Rangers neukázal. Klub z Manhattanu ho preradil na farmu do AHL. Trestná lavica bola pre „Diesela“ druhým domovom. Už v šestnástich rokoch si v 34 dueloch medzi juniormi na konto pripísal 107 trestných minút.

Vďaka neúnavným bitkám a tvrdej hre sa čiastočne presadil aj v NHL. Jeho najväčšími súpermi počas kariéry ale neboli elitní „zlí muži“ súpera, ale neprestajné bolesti hlavy, nevoľnosti, zábudlivosť, depresie, iracionalita a samovražedné sklony. V súčasnosti 40-ročný Kanaďan tvrdí, že počas kariéry utrpel zhruba desať otrasov mozgu.

O svojich zdravotných problémoch ale mlčal. Bál sa, že stratí svoju prácu. Konkurencia medzi bitkármi bola vždy obrovská a tak by v prípade pripustenia problémov Purintona nahradil iný bitkár. „Nikomu som to nechcel povedať. Celý život som trénoval a vyrastal v domnienke, že sťažovať si na zranenie je prejav slabosti. Pamätám si, že som často po zápase tajne zvracal, aby to nikto nevidel. Bál som sa, že by niekto mohol nastupovať namiesto mňa,“ odkrýva pozadie svojej kariéry pre espn.com.

Po opakovaných otrasoch mozgu sa život amerického hokejistu prevrátil na ruby. „Nič som nedokázal dokončiť. Vlastne jediná vec, ktorú som dokázal dokončiť, bolo kosenie trávy sekačkou. Len pri tomto som sa dokázal sústrediť dlhšiu dobu,“ šokuje. Stav hokejistu sa začal najviac zhoršovať po incidente z 30. marca 2004. V zápase proti New Jersey Devils sa zrazil s Jamiem Langenbrunnerom. „Dostal som korčuľou do brady a bolo zle. Cítil som sa skutočne zle. Bez spoluhráčov by som sa nedostal preč ani z ľadu. Vtedy to bolo prvýkrát, čo som vážne stratil chuť hrať hokej. Bol som veľmi deprimovaný a izolovaný. Vyskúšal som radu drog a alkohol som pil ako vodu, pretože som jednoducho nevedel, ako sa popasovať so životom.“

190 centimetrov vysoký obranca s odstupom času priznal, prečo na ľade stváral veci ďaleko za hranicou fair-play: „Hľadal som spôsob, ako sa dostať preč z hokeja. Vedel som, že so mnou niečo nie je v poriadku. Bolo to vlastne niečo ako volanie o pomoc. Ťažko sa to opisuje.“

Aktívnu kariéru napokon ukončil v roku 2007, keď ho ako hráča farmy Colorada Avalanche z Lake Erie Monsters opäť suspendovali. Zavesením korčúľ na klinec to ale ani zďaleka neskončilo. Zdravotné problémy bývalého hráča pokračovali a v roku 2015 sa dokonca uchýlil k trestnej činnosti. Purinton sa vlámal do domu svojho známeho, ktorého neváhal fyzicky napadnúť. Odsedel si 4 mesiace vo väzení, tvrdil, že jeho chovanie je len výsledkom utrpených a neliečených otrasov mozgu.

Fotka uverejnená používateľom Bruce Bennett (@bruce_bennett), Aug 22, 2015 o 4:39 PDT

Po tom, čo sa ako-tak pozviechal z problémov, pripojil sa k vyše stovke hráčov s podobnými problémami, ktorí žalujú NHL. Ich cieľom je prinútiť zámorskú profiligu, aby prevzali zodpovednosť za ich zraneniami poznačený život. Liga sa bráni, že hráči hrajú hokej s vedomím, že sa môžu zraniť.

„Je pre mňa ťažké pochopiť, ako môže Gary Bettman všetko zmiesť pod koberec a mať pokojný spánok. Veď tí ľudia majú rodiny a deti. Je pre nich ťažké snažiť sa nejak žiť,“ tvrdí Purinton, ktorý vie o čom rozpráva. Jeho žena Temple si zmeny v správaní svojho muža všimla už v roku 2003: „Začala som vidieť, že je niečo zle, že jeho práca si na ňom vyberá príliš veľkú psychickú daň. Mal depresie a úzkosti. Motal sa v začarovanom kruhu.“

Jeho manželka bola zúfalá a tak kontaktovala hráčsku asociáciu NHLPA i generálneho manažéra New Yorku Rangers Glena Sathera. Nič sa však nezmenilo. Po ukončení jeho kariéry problémy neustáli, práve naopak. Svojho manžela tak donútila, aby zavolal NHLPA. Po tom, čo im opísal samovražedné myšlienky, ktoré prežíval a prosil ich o pomoc, si uvedomila, že je na tom skutočne zle.

Purinton sa napokon dostal na 11-týždňovú liečbu, ktorú hradila hráčska asociácia. Liečil sa zo závislosti na návykových látkach. Liečba bola úspešná. V súčasnosti sa snaží pomáhať ostatným športovcom. Jeho cieľom do nového roka je založiť nadáciu, ktorá bude pomáhať bojovať športovcom s rôznymi druhmi závislostí.

„Chcel by som pracovať s ľuďmi okolo NHL, stretávať sa s hráčmi, ktorí majú podobné problémy ako som mal ja.“ Na hokej nezanevrel. Hru naďalej miluje, no tvrdí, že chce, aby bol pre hokejistov bezpečnejší. Po niekoľkoročných problémoch sa napokon zaradil do bežného života – pracuje ako drevorubač v oblasti Vancouver Island.