Slovenský futbal dostal nepekný vianočný darček, z ktorého sa bude ešte dlho spamätávať. Paradoxne prišiel od tých, ktorí podľa vlastných slov chceli nášmu futbalu pomôcť.

Komentár Filipa Chudého

Počas vianočného týždňa najviac rozvírili hladinu funkcionári Myjavy, ktorí sa rozhodli, že ich klub odhlásia z Fortuna ligy. Niečo také naša najvyššia súťaže ešte nezažila a verme, že už ani nezažije, pričom aj z tohto sa bude náš futbal spamätávať veľmi dlho.

Myjavčanom sa nepáčilo viacero vecí, najviac to, ako funguje futbal a celkovo šport na Slovensku. Je pravdou, že nový zákon o športe, teda tak, ako bol schválený, nie navrhnutý, zaťažil práve pokladnice klubov viac, ako v minulosti. Sami Myjavčania spomínajú vo svojom „rozlúčkovom“ videu 100 000 eur navyše. A hoci opakujú, že z finančných dôvodov neodchádzajú, s peniazmi ich odchod evidentne minimálne čiastočne súvisí, inak by ich ani nespomínali. A hoci sa ich dôvody dajú z tohto pohľadu chápať, treba sa na to pozrieť aj tak, že predsa vedeli do čoho idú, situácia sa nezmenila z večera do rána.  

Prihláška do najvyššej slovenskej súťaže nie je zdrap papiera. Keď ju raz podpíšete, tak predsa musíte vedieť, či na to máte, a to zo všetkých stránok. Finančne, hráčsky a evidentne aj psychicky. Nie, že v polovici ročníka niekto povie, už nás to už nebaví a nenapĺňa, nemáme z toho radosť.

Ako sám priznal prezident myjavského klubu, odstúpenie Myjavy nesúvisí s rozhodnutím disciplinárky, len ich to utvrdilo v tom, že nemajú rešpekt, preto nevidia zmysel pokračovať v profesionálnom futbale. Pavel Halabrín, člen Výkonného výboru SFZ, ktorý je najvyšším výkonným orgánom nášho futbalu, vo videu narážal aj na to, že nesúhlasí s prácou ľudí v ňom, pričom nevedel presadiť názor ľudí, čo futbal financujú, keďže podľa neho rozhodujú úradníci. Preto odchádza z tohto orgánu.

Samozrejme, ťažko presadiť svoj názor v 13-člennej skupine, ak vaše oponentské myšlienky podporuje už len jeden člen (Halabrín spomenul len Viliama Ondrejku, majiteľa ViOn-u Zlaté Moravce-Vráble). Ako to v skutočnosti je, to vedia najlepšie páni čo riadia náš futbal. Ním je, teda bol, aj myjavský prezident Pavel Halabrín. No ak ten išiel do toho s dobrým úmyslom pomôcť, tak nakoniec urobil presný opak.

Fortuna ligy už dlhodobo kríva, pričom po takomto kopanci už je na zemi a ťažko sa jej bude vstávať, no týmto neutrpel len profesionálny futbal, ale celkovo slovenský futbal, pretože to sú spojené nádoby. Jarná časť našej najvyššej súťaže bude fraškou, v ktorej nepôjde o nič, lebo o záchranu sa už nehrá, prakticky ani o titul a museli by sa diať veľké zázraky, aby sa zmenila trojica na pohárových priečkach. Na jar pôjde len akoby o 14 kôl prípravných zápasov.

A problémy možno už teraz očakávať aj v lete. Kto sledoval prípad Borčice, vie o čom je reč. Tu len dodáme, že možnosť zaradiť si mužstvo po odhlásení len o dve súťaže nižšie je totálny nezmysel. Keď sa niekomu nechce a uštedrí nášmu futbalu takúto ranu, nech si začína pekne odspodu, ak začať teda vôbec chce.

Myjavčania mali postupovať úplne inak. Ak chcú tak vehementne opäť odchovancov vo svojom kádri (prečo si teda sami nakúpili cezpoľných?), mohli s nimi dohrať súťaž. Hoc aj s dorastencami, ktorým mohli dávať po zápasoch len pivo a párky, ako sa to robí v okresných ligách. Síce by dostávali debakle a súťaži by ani to neprospelo, ale stále by to bolo lepšie, ako to, čo urobili. Pri troche „šťastia“ by možno aj vypadli, resp. ak by nemali záujem, nemuseli by si podať prihlášku do budúceho ročníka.

Spartak Myjava bol jeden z najsympatickejších klubov ostatných rokov na našej scéne. Autor týchto riadkov mu doprial z celého srdca historické tretie miesto v minulej sezóne, ktoré bolo akýmsi vyvrcholením ich niekoľkoročného úsilia, pričom im aj fandil, aby sa tak stalo. Podobný názor malo aj veľa iných slovenských fanúšikov. Veď koľkým z vás tamojšie prostredie prekážalo? No týmto svojim rozhodnutím kopaničiari všetko zahodili. Každé jedno pozitívum prebil tento úder pre slovenský futbal. Na futbalovú Myjavu sa určite nezabudne, ale ani zďaleka to nebudú len pozitívne spomienky, aké boli doteraz.