Na konci roka opäť oceňovali najlepších slovenských športovcov, pričom opätovne výsledky vzbudili nielen pozitívne reakcie. Prečo sa Škantárovcom oprávnene nepáčili výsledky?

Komentár Filipa Chudého

Anketa Športovec roka 2016 pozná svoje výsledky, pričom snáď nikdy predtým sa po nej neviedli také polemiky, či sú oprávnené. Internetové diskusie zaplavili tisícky komentárov, aj proti víťazovi, čo potvrdilo jediné, že slovenská spoločnosť je chorá. No za to nemôže slovenský šport, ale celková situácia v krajine. Lenže náš šport schytáva celkovú frustráciu Slovákov pomerne silno a často, aj keď paradoxne robí najviac radosti a najlepšiu reklamu.

Na úvod treba povedať, že víťaz Matej Tóth je absolútne oprávnený, čo (verejne) nikto zo samotných športovcov a ľudí pohybujúcich sa okolo neho nespochybňuje. Je síce pravdou, že v tomto roku išiel len jediné poriadne preteky, ale za to boli to tie najväčšie a dokázal ich vyhrať. Viac ich ísť nemohol, pretože bol zranený, dokonca bol rád, že mohol ísť na olympiádu, veď veľmi reálne hrozil opak. No aj keby bol zdravý, chodecké preteky na 50 km sa dajú ísť poriadne na výsledok možno len dvakrát do roka, také sú náročné. On nemá 20-30 a viac pokusov za rok urobiť úspešný výsledok. Skutočnému šampiónovi stačí jedna.

My môžeme byť len radi, že máme takého športovca. Je to absolútny profesionál, čo sa týka športovej stránky veci. No ešte lepší je ako človek, ako sa hovorí, dobrák od kosti. A je veľkou chybou médií, že nie je taký populárny (netýka sa to len jeho), ako tí, ktorých zaslúžene porazil. Krásne na ňom je, že sa netlačí do médii za každú cenu, aby ho videli všade, kde sa len dá, na to má pevný charakter. On radšej tvrdo pracuje na tom, aby ukázal zadok súperom...

Bolo trochu komické, že reklamný partner Petra Sagana ho vyhlasoval za športovca roka dopredu. Trochu sa prerátali.. Náš najlepší cyklista má síce za sebou dobrý rok, ale na olympiáde kvalitný výsledok nedosiahol, pričom v Riu bolo top podujatie roka. Pozíciu v top 3 si zaslúži, ale už je na polemiku, či skôr nie na jej konci.

Najväčšie sklamanie z ankety vyjadrili bratranci Ladislav a Peter Škantárovci, pričom treba povedať, že oprávnene. Dokonca môžeme napísať, že to sklamanie je opakované, pretože až teraz sa dostali do top 10. Už dávno tam mali byť. Minimálne ich absencia v elitnej desiatke za rok 2015 bola totálnym výsmechom, čo sme takto pred rokom aj napísali. A ďalší výsmech prišiel teraz, keď sa naši olympijskí víťazi, získali sme v Riu len dve zlaté, nedostali ani len do top 3.

Cibulková síce vyhrala záverečný turnaj WTA, ale ona nie je majsterka sveta, ako ju niekde chybne označujú, veď tenis žiadne MS nemá. Navyše OH sú len raz za štyri roky, čo význam tohto podujatia len zvyšuje, čiže v celkovom poradí mala byť hlbšie, napríklad Matej Beňuš mal okrem olympijského striebra aj ďalšie dobré výsledky.

Už v minulosti, podobne, ako teraz Škantárovci, na túto anketu hromžili Peter a Pavol Hochschornerovci, čiže naši zrejme najúspešnejší športovci histórie, zatiaľ len Michal Martikán s nimi o tento honor môže súperiť. No až keď verejne povedali pravdu, aby to konečne novinári začali robiť poriadne a pozerali len na výsledky, nie popularitu, až potom sa zrazu dočkali víťazstva, hoci už ich mali mať niekoľko.

Každá anketa je subjektívna, záleží len na tom, ako ďaleko má od objektivity. Športovec roka 2016 má síce zaslúženého víťaza, ale v ďalšom poradí nájdeme nezmysly, ako už každý rok. Tie zapríčiňuje faktor popularity, ktorí si mnohí zamieňajú s reálnymi výsledkami.