Videli ste už, aby sa niekto naučil šoférovať, keď pri slalome na cvičisku stojí ako kužel a za volantom je inštruktor? V hokeji sa na niečo podobné spoliehame.

Komentár Jakuba Mihálika

Pre zápas s Kanadou som si pripravoval komentár i hodnotenie našich hráčov a čakal, čo ďalšie zaujímavé tento zápas prinesie, či už v pozitívnom, alebo negatívnom zmysle. Nakoniec som nehodnotil nič, pretože nebolo čo. Písať k hodnoteniam hráčov, či boli postavení v správnej vzdialenosti od brankára popritom, ako sledovali kolotoč znudených Kanaďanov, mi prišlo ako podvod na človeka, čo by azda vynaložil námahu na otvorenie článku. 

„Na Kanadu sme boli lepšie pripravení ako po minulé roky,“ znel komentár Ernesta Bokroša a o mnohom vypovedá. Ja tam totiž vidím jednu nevypovedanú časť v zátvorke, a to, že sme boli lepšie pripravení defenzívne. Ale hokej nie je len o defenzíve. A ak nie sme pripravení na ofenzívu, tak nie sme pripravení vôbec. 

O tom, že sme na prvý zápas neboli pripravení, svedčí aj to, že v tom druhom to ofenzívne bolo už oveľa lepšie. Prirodzene, až po facke, ktorú sme dostali negatívnym rekordom MSJ  a následnou kritikou v médiách. Ale potom sa natíska otázka, prečo sa na „veľkých“ súperov pripravujeme z tak jednostranne na defenzívu zameraného uhla. Ak pri ultradefenzívnom zameraní prehráme 0:5 a pri trochu otvorenejšom systéme 2:5 (alebo hoci aj 2:7), v čom je výhoda toho defenzívneho? 

Neustále počúvame, a do konca aj z úst trénera, že v tom a tom tíme nemáme dostatok individualít. A počuli sme to aj tento rok. Ja by som aj celkom protestoval, veď pomerne dlho sme nemali tak silný preddraftový ročník ako je tento. No ale, ak aj máme už v samotných zápasoch nedostatok individualít, tak to nie je chyba hráčov, ale systému, ktorý im vštepujeme. Tu u nás. Pretože, ak hráč dostane najdôležitejší pokyn, aby vykrýval priestor vzdialený 7 metrov a 12 centimetrov od našej brány, musel by byť Connor McDavid, aby sa individuálne presadil na opačnej strane. V oboch zápasoch sa zdalo, že "rozkaz zněl jasně", zastaviť súperovu ofenzívu, ale obrovské množstvo následne skazených založení akcie napovedá, že túto hernú situáciu sme už nacviciť nestihli. 

Toto učíme hráčov u nás už od skorých rokov ich jednotlivých kariér. Niet divu, že tie najväčšie individuality sa v neskoršom veku vyprofilujú z tých hráčov, ktorí odchádzajú preč. A nemusí to byť hneď Kanada, stačí Česko, viď Ružička či Roman, dvaja z najlepších hráčov súčasnej dvadsiatky. Vštepiť hráčovi defenzívu je jednoduchšie ako podnietiť kreativitu. Stačí si zjednať disciplínu. 

Pred pár týždňami sme neveriacky krútili hlavou, keď dorazili výsledky našich žiakov a študentov. Sme niekde na chvoste Európy a analýzy hovoria jasne: pedagógovia sa deťom nevenujú dostatočne, individuálny prístup neexistuje, vzdelanie sa snažíme zasadiť do vzorca, ktorý iní opustili už pred 20 rokmi. V hokeji je to ABSOLÚTNE rovnaký problém. 

Nie, už neberiem výhovorku: TO JE TOU GENERÁCIOU alebo NERODÍ SA NÁM DOSTATOK TALENTOV. Majú v ostatných krajinách inú generáciu? Alebo tam vynašli nejaký zázračný elixír na potenciu, s príchuťou talentu? Nie, nie je to v hráčoch, je to v prístupe tých, ktorí hráčov vychovávajú. 

Svet hrá už v juniorskej kategórii mužský hokej. Preto súčasnej NHL dominujú holobriadkovia ako McDavid, Matthews, Laine a ďalší. My sa stále na juniorov pozeráme ako na mládež. Máš 16-17-18 rokov? Tak patríš do juniorky. Si o čosi výraznejší? Poď do projektu 18tky alebo 20tky, naučíme ťa síce hrať proti mužom, ale len ich brániť!

Je najľahšie sa vyhovárať neustále na nedostatok individualít a ofenzívneho talentu, ak len čakáme, že sa nejak zázračne sám objaví. Pokiaľ si budeme zjednodušovať cestu a spoliehať sa na to, že každý rok „vybránime“ záchranu v A kategóriách mládežníckych šampionátov, tie individuality sa ani nikdy neobjavia. A potom budeme navždy stáť proti tímom ako Kanada, USA, Rusko, Švédsko, Fínsko ako kužele v autoškole, čakajúce, že sa šoférovať naučíme pri pohľade na šikovného inštruktora za volantom, namiesto toho, aby sme ho chytili a vodičák si vyšoférovali sami.