Slovenská reprezentácia v nedeľu štartuje svoj zápasový program v roku 2017. No výrazne viac ako tohtoročnú náladu okolo národného tímu to môže ovplyvniť celkovú budúcnosť.

Komentár Filipa Chudého

Zimnú prestávku v slovenskom futbale nevyplnia len klasické tvrdé prípravy, z ktorých vraj futbalisti majú žiť celý rok, ale tento rok aj reprezentačný zraz. O niečo podobné sa snažili Ján Kozák a spol. už dlhšie, teraz sa to konečne podarilo.

Ide totiž o to, že kvôli tlaku veľkých klubov sa asociačné termíny začali škrtať, až je to v podobe, že zostal pomaly už len čas na kvalifikačné zápasy. Reprezentační tréneri si preto nemali kde a hlavne kedy vyskúšať nových hráčov, pretože v súťažných dueloch sa nemá čo skúšať, na tie treba byť pripravený. Ján Kozák je toho navyše veľkým zástancom. Len raz experimentoval so zostavou v súťažnom zápase, aj to musel, lebo inej cesty nebolo. Stalo sa tak na jeseň v Slovinsku, pričom si pamätáme, ako to dopadlo. Bol to jeden z najhorších výkonov národného tímu pod jeho vedením, ak nie aj rovno najhorší.

Všetci dobre vieme, že národný tím nám nemladne a ani sa nenazdáme a príde k veľkej generačnej výmene, a to nielen v širšom kádri, ale už aj v základnej zostave. Preto je len dobre, že si najcennejší dres vyskúšajú ďalší adepti. Medzi nimi hlavne takí, ktorí z vekového hľadiska môžu v budúcnosti patriť do skutočného národného tímu.

Samozrejme, aj toto je reprezentácia, no každému je jasné, že ide len o akýsi ligový výber, pričom aj ten nie je taký, aký by si realizačný tím na čele s Jánom Kozákom predstavoval. Niektoré zahraničné kluby totiž neuvoľnili našich hráčov, preto v tomto výbere nie je napríklad Lukáš Pauschek, Adam Zreľák, Jaroslav Mihalík, ba ani pôvodne nominovaní Lukáš Štetina a Jakub Považanec, čiže mená s ktorými sa aspoň počíta, že by mohli v budúcnosti potiahnuť reprezentačnú káru.

Menoslov hráčov súčasného Kozákovho výberu je veľmi zaujímavý, pretože o väčšine z nich by sa dalo polemizovať v štýle, či nemáme aj lepších na sklade. Tým netvrdíme, že si tam nezaslúžia byť, len proste hráčov na takej úrovni máme oveľa viac, ba možno zopár aj aktuálne lepších. Ale Ján Kozák si vybral týchto, tak si za nich aj bude zodpovedať, resp. prípadne lízať smotanu.

Ďalšia zaujímavosť jeho nominácie je taká, že kým Juraj Kotula a Adam Jakubech sú v 21-tke len náhradníci, v Kozákovom výbere sa dostali v hierarchii pred Hapalove „koníky“. To len potvrdzuje fakt, že každý tréner to vidí inak. Lenže pokiaľ sú výsledky, všetko je v poriadku.

V konečnom súčte je ale veľmi pozitívne, že sa takáto reprezentačná akcia spojená so zápasovým vyústením vôbec koná. V budúcnosti nám to môže len pomôcť, veď možno aj skúsenosť z tohto zrazu, hoc aj u jedného hráča, sa môže v budúcich rokoch ukázať v nejakom zlomovom momente slovenského futbalu. Určite je lepšie zbierať medzinárodné skúsenosti na trávniku, ako zdvíhať činky v hrubej príprave.