Slovenský ligový výber sa postaral o veľkú hanbu nášho futbalu. Dostať šestku na medzinárodnej scéne je neprípustné, podobne, ako výkon našich hráčov. Čo si tí z toho zoberú do budúcna?

Komentár Filipa Chudého

Už po zápase s Ugandou sme napísali, že sa opäť iba potvrdilo, že medzinárodná scéna je jednoducho úplne niečo iné ako naša liga, pričom ide o dobrú facku na prebratie. Niekto síce ešte nechcel vidieť realitu a zvaľoval to na fakt, že naši chlapci mali ešte vianočného kapra v žalúdku a bol to pre nich prvý zápas po štvortýždňovej pauze, pričom súper bol v závere prípravy na africký šampionát, no snáď teraz aj poslední snílkovia otvoria oči. Alebo sa pre zmenu začneme vyhovárať, že keďže švédska liga skončila na jeseň o mesiac skôr ako naša, mali súperi viac času na oddych a prípravu?

Treba si otvorene priznať, že slovenský ligový výber v Spojených arabských emirátoch totálne vyhorel. Dá sa síce prehrať, ale nie takým spôsobom, ako proti Švédsku, ba čiastočne aj proti Ugande. Keď to predsa niekomu nejde, resp. na to nemá, tak aspoň treba bojovať do posledných síl. Aspoň to sa vie oceniť, hoci bojovnosť má byť samozrejmosťou, tobôž v reprezentačnom drese.

Hodnotili sme výkon Slovákov proti Švédsku.
Pozrite si naše známky

Bolo utrpením sa pozerať na mátožné výkony tohto Kozákovho výberu, ktorý urobil nášmu futbalu veľmi zlé meno. Švédi aj Uganďania boli lepší absolútne vo všetkom. Hlavne v rýchlosti, v práci s loptou, tiež pred oboma bránami, ba aj v taktike a o nasadení ani nehovoriac, čiže všetko vo veciach, ktoré vo futbale rozhodujú. Aby sme boli presní, v niečom sme predsa len lepší boli, a to v držaní lopty. Ďalší dôkaz toho, že toto je tá najmenej dôležitá vec vo futbale.

A hoci sa naši ligoví hráči totálne zhovädili, bolo veľmi dobré, že sa táto reprezentačná akcia konala. Aspoň vieme, že ak má byť naša reprezentácia úspešná, musí sa spoľahnúť hlavne na osvedčené mená zo súčasnej partie. Veľa ľudí chcelo vidieť v národnom drese hviezdy našej ligy už aj počas jesene, ako vidieť, Ján Kozák sa dobre rozhodol, že to stále tlačí cez osvedčené mená.

Hráči z našej najvyššej súťaže dostali svoju šancu, no nikto ju nevyužil. Filip Hlohovský bol na jeseň najväčšou hviezdou Fortuna ligy, do čoho kopol, to prakticky skončilo v bráne. Lenže na medzinárodnej scéne nemal toľko času, ako máva v lige, no a už sa to prejavilo. Toto bol proste iný rýchlostný stupeň, na aký nie je zvyknutý. A keď takto vyznelo porovnanie papierovo najväčšej hviezdy tohto výberu, potom sa nečudujme, že 1:3 a 0:6...

Ani jeden hráč nezamotal Jánovi Kozákovi hlavu, čo je smutné konštatovanie. No ešte smutnejšie je to, že naši hráči sa báli na malé výnimky hrať futbal. Veď najlepšie o tom hovorí fakt, že o našu najlepšiu kolmú prihrávku počas celého zrazu sa postaral brankár Martin Dúbravka výkopom, ktorým vysunul Hlohovského. Hráči v poli hrali prinajlepšom do šírky, ešte častejšie dozadu. Preto sme mali 60-percentné držania lopty v oboch zápasoch, lenže súperi hrali moderne kolmo a porazili nás v súčte 9:1. Navyše aj náš gól bol skôr dielom náhody, resp. chyby brankára.

Povedať niečo pozitívne na toto naše vystúpenie je ako hľadať ihlu v kope sena. No skúsme to. Prekvapením nominácie bol Filip Oršula, no paradoxne ten ukázal záblesky potenciálu. Nie nadarmo po ňom v minulosti siahol Manchester City, ako po Weissovi a Makovi, čiže našich najlepších krídelníkoch. Oršula sa nebojí a evidentne vie hrať jeden na jedného aj dvoch, čo je u slovenských hráčov stále výnimočné, no musí odistiť ručnú brzdu, lebo občas vyzerá spomalene. Určitý potenciál naznačil aj Vavro, najlepší z defenzívnej zložky, hoci aj on má ešte veľmi ďaleko od skutočnej reprezentácie. Podobné slová platia aj na Kotulu, Šafranka, Šuleka, ktorí aspoň maličkým zlomkom na pár sekúnd zaujali. Inak bieda, hlavne od tých, ktorí to mali ťahať. Pre istotu treba dodať, že aj títo menovaní hrali zle, no aspoň niečo malilinké ukázali.

Nikoho nechceme a ani nemôžeme zatratiť, pretože aj z tohto výberu bude v budúcnosti viacero reprezentantov, no je už na polemiku, či to bude pekná výsledková budúcnosť... Každý z hráčov aspoň teraz vie, čo všetko mu ešte chýba, pričom je toho požehnane. Teraz už je na každom z nich, čo si z toho zoberú a ako budú ďalej na sebe pracovať. Ak to naštartuje čo i len jednu veľkú kariéru, mali výsledkové facky aspoň nejaký zmysel. V opačnom prípade zostane tento výjazd nočnou morou slovenského futbalu.