Rýchlonohý záložník Vladimír Weiss patriaci medzi opory našej reprezentácie bol počas uplynulých mesiacov azda najspomínanejším slovenským futbalistom. V rozhovore o rozličných témach nám prezradil aj to, že bol blízko k prestupu do Interu Miláno.

Váš krásny gól proti Rusku obletel svet a reprezentácii pomohol k historickému postupu zo skupiny európskeho šampionátu. Aké boli vaše pocity po prekonaní brankára Akinfejeva?

Pred Majstrovstvami Európy som si veľmi prial dať gól. V prvom zápase to nevyšlo, avšak veril som a cítil som, že v druhom to tam padne. Aj Robo Mak mi dokonca pred stretnutím s Ruskom povedal, že „Ušiak“, dnes dáš gól. Po zápase som „Zubovi“ (prezývka Róberta Maka, pozn.red.) poďakoval. Bol to krásny pocit, utekal som oslavovať smerom k rodičom, ktorí boli na tribúne a následne smerom k lavičke za ostatnými chalanmi.

Ako s odstupom času hodnotíte účinkovanie Slovenska na Euro 2016 vo Francúzsku? Nemrzí vás strata bodov s Walesom, proti ktorému sme boli lepším tímom, čo následne znamenalo, že sme narazili v osemfinále na favorizované Nemecko?

Myslím si, že cieľ, ktorý sme mali, sme splnili. Postúpili sme z ťažkej skupiny a spravili ľuďom na Slovensku radosť. Samozrejme, po postupe zo skupiny sme chceli ísť čo najďalej. Favorizované Nemecko sme však neporazili, prehrali sme rozdielom triedy.

Do kvalifikácie MS 2018 ste vstúpili dvoma prehrami s Anglickom a Slovinskom. Situácii okolo mužstva Jána Kozáka určite nepomohli ani kauzy rozoberané v médiách. Fanúšikovia sa vtedy obávali, že to otrasie mužstvom natoľko, že už nenájde vnútornú silu ďalej bojovať a opäť sa zomknúť. Čomu alebo komu pripisujete hlavnú zásluhu na tom, že sa reprezentácia dokázala opäť postaviť na nohy?

Vstup do kvalifikácie nebol ideálny. V obidvoch zápasoch sme ale mali veľkú smolu, hlavne v tom doma s Anglickom. V tom stretnutí by bol spravodlivý pre nás bod. Ku kauzám sa vracať nechcem. Stalo sa, čo sa stalo. Už je to dávno za nami, ideme ďalej. Všetko sa pre niečo deje. Kolektív opäť ukázal silu. Skupina je otvorená a my spravíme všetko preto, aby sme boli úspešní.

Kvôli medializovanému incidentu ste bol na čas vylúčený z národného tímu. Ako k vám vtedy pristúpil tréner Ján Kozák a hráči z reprezentačného mužstva? Cítili ste ich podporu?

„Trénerove rozhodnutie som plne akceptoval. Spravil to, čo spraviť musel. S chalanmi som moc nebol. Túto tému by som už nechcel komentovať.

V Katare patríte medzi najväčšie hviezdy tamojšej ligy, ktorá je našincom pomerne neznáma. Fanúšikovia si myslia, že výkonnostne patríte do známejšej európskej súťaže. Dočkáme sa vášho návratu do Európy?

V Katare to nie je vždy ľahké. Snažím sa však podávať čo najlepšie výkony a vždy do reprezentácie prísť stopercentne pripravený. Je to niečo úplne iné ako v Európe, porovnávať sa to istotne nedá. Sľúbil som otcovi, že sa do Európy vrátim. Keď bude správny čas a správny klub na môj návrat, tak určite áno. Nechcem však predbiehať, stále mám v Katare tri a pol roka platnú zmluvu.

Boli ste členom akadémie Manchestru City, hrávali ste v Španielsku aj v Taliansku. Kde sa vám páčilo najviac?

Moje začiatky v Manchestri City boli krásne. Vo veľmi mladom veku som sa presadil v Áčku, mal som podporu trénera Marka Hughesa. Podpísal som štvorročný kontrakt, no dva dni na to prišla zmena. Prišiel tréner Mancini a šanca preraziť sa zmenšila. Priviedol veľa nových hráčov, dostával som menej príležitostí. Musel som chodievať na hosťovania, avšak dali i veľa skúseností. Najviac sa mi páčilo v Glasgowe. Mal som tam veľa fanúšikov, ktorí ma sledujú dodnes. Ja takisto sledujem počínanie Rangers.

Ľudia milujú prestupové špekulácie, čo platí aj o našich čitateľoch. Vedeli by ste nám s odstupom času prezradiť, ktoré zaujímavé kluby sa zajímali o vaše služby v minulosti?

Po polroku v Pescare som mal stretnutie v Miláne s predstaviteľmi Interu. Boli sme dohodnutí, že po sezóne podpíšem zmluvu. Povedali mi, že tréner Stramaccioni ma chce, a že určite ostane. Pár kôl pred koncom súťaže však získali Waltera Mazzariho z Neapolu a ten si vybral iných hráčov. Ja som sa vtedy dokonca v marci zranil. Do konca ligy som nehral, čo bola veľká škoda. Vrátil som sa vtedy liečiť domov na Slovensko. Ako som však povedal, vždy je všetko pre niečo, bol to osud. Stretol som totiž moju lásku Martinu, ktorú som si nakoniec zobral.