Slovenský basketbalista Martin Rančík, ktorý hral v uplynulej sezóne až v troch kluboch najvyššej španielskej súťaže známej pod skratkou ACB, odštartuje prípravu na nový ročník ako voľný hráč už tradične pod vedením známeho kondičného trénera Maroša Molnára.

"Chcem začať čo najskôr, aby som sa stihol dobre pripraviť. Mal som zdravotné problémy s Bakerovou cystou v zadnej časti kolena a pre atrofiu svalstva si potrebujem dať nohu do poriadku," povedal v stredajšom rozhovore pre agentúru SITA skúsený 33-ročný krídelník, ktorý si v ročníku 2010/2011 obliekal postupne dresy Bilbaa, Vitórie a Alicante.

"Bol to náročný, veľmi dlhý a neobvyklý basketbalový rok. Z prvých dvoch tímov som bol zvyknutý vyhrávať, pohybovať sa na vrchných priečkach tabuľky. Alicante, kam som prišiel vlani v decembri, celú sezónu bojovalo o záchranu. V každom zápase mu teda išlo akoby o všetko. Prvé tri mesiace po príchode boli z mojej strany veľmi dobré, potom zvšak začala atmosféra v klube hustnúť a pridružili sa k tomu spomenuté zdravotné problémy. Všetko však napokon dobre dopadlo - sezónu som dohral a medzi elitou sme sa zachránili, hoci 16. priečka, prvá nezostupová, je aj tak hanba. Ale všetkým sa uľavilo, aj sme záchranu v súťaži oslavovali," bilancoval relatívne úspešný polrok v Meridiano Alicante oficiálne najlepší basketbalista Slovenska z rokov 2001 a 2002.

Budúcnosť staršieho zo známej súrodeneckej dvojice Rančíkovcov je podľa jeho vlastných slov otvorená. "Možno sa s rodinou vrátime do Alicante, záujem by tam bol, no je priskoro o tom už teraz hovoriť. Pôjde totiž o súhru viacerých okolností. Náš syn Sebastian bude mať približne o tri mesiace sestričku, a tak napríklad klíma v Alicante, kde nepoznajú zimu, by bola pre novorodeniatko výborná," prezradil rodák z Nitry novinku zo svojho súkromia a k svojim osobným ambíciám poznamenal: "Trúfam si hrať i naďalej v špičkovej európskej lige, akou ACB nepochybne je. Túto sezónu som ukázal, že ak som zdravý, stále môžem pomýšľať na najvyššiu úroveň. Veď za Vitóriu som hral úspešne aj v Eurolige."

Martin Rančík odohral v druhej nasilnejšej lige sveta (ACB) od svojho vstupu do tejto súťaže v ročníku 2005/2006 postupne v dresoch Bilbaa, Estudiantes Madrid, Caja Laboral Vitória a Meridiano Alicante dovedna už 111 zápasov, v ktorých nastrieľal spolu 1064 bodov (priemer 9,2 na jeden duell) a doskočil 423 lôpt.

"Kvalita súťaže stúpa, nie nadarmo ju označujú za najlepšiu hneď za NBA. Každý zápas v nej niečo znamená, nie je v nej núdza o prekvapenia a vyrovnané duely. Veď s Alicante sme prehrali viacero súbojov len veľmi tesne, čo nás stálo vyššie umiestnenie v tabuľke. V tohtoročnom finále na seba narazia FC Barcelona a moje obľúbené Bilbao, no predpokladám, že katalánsky veľkoklub potvrdí svoju silu a zvíťazí 3:1 na zápasy," prognózuje Rančík, ktorý pred šiestimi rokmi získal v Taliansku titul s Bolognou a na Apeninskom polostrove hral predtým tri roky v Miláne. Do slávneho gréckeho veľkoklubu Olympiakos Pireus síce v roku 2005 prestúpil, pre problémy s arytmiou srdca však nedostal od gréckeho lekára povolenie hrať. Od roku 2006 nehral v inom ako španielskom klube. Hviezdne chvíle zažil najmä v Bilbau, sezóna 2008/2009 v madridskom klube Estudiantes mu veľmi nevyšla. Minulý ročník celý premaródoval pre operáciu zraneného kolena, no vlani v auguste sa po rokoch znova objavil v reprezentácii.

Sezónu 2010/2011 odštartoval v Bilbau, keď po troch zápasoch v jeho drese naňho prestupové šípy namieril majstrovský tím Caja Laboral Vitória. Podpísal s ním mesačný kontrakt a Martin si znova zahral aj v prestížnej Eurolige. V nej sa najviac zaskvel 10. novembra 2010 v domácom súboji proti litovskému tímu Žalgiris Kaunas (88:92), keď za 20 minút na ihrisku nastrieľal úctyhodných 24 bodov (jeho maximum v tejto súťaži v kariére). Po mesiaci bol opäť voľným hráčom a zakrátko po ňom siahlo v tom čase zostupom ohrozené Alicante, za ktoré odohral 19 zápasov s priemerom 9,2 bodu a 3,9 doskoku na jeden duel. Klubu tým pomohol k záchrane v najvyššej súťaži.

© WEBNOVINY