Pre fanúšikov po celom svete bolo zverejnenie 100 najlepších hokejistov momentom národnej hrdosti. Na Slovensku nie úplne.

Komentár Jakuba Mihálika

Keď zámorská NHL zverejnila menoslov 100 najlepších hráčov v histórii najlepšej hokejovej ligy sveta, mal to byť veselý okamih, oslavujúci mužov, ktorí navždy zmenili hru zvanú hokej. 

Vo väčšine prípadov aj bol, no my na Slovensku sme si, už tradične, zase museli na... do vlastného hniezda. Keď som si otvoril komentáre na väčšine slovenských portálov, ktoré zverejnili zoznam, zahŕňajúci aj dve slovenské mená, opäť som zaplakal. Miesto toho, aby sme sa tešili z toho, že sa aj slovenské mená dostali na takýto prestížny zoznam, spochybňujeme „slovenskosť“ Stana Mikitu a Petra Šťastného. 

Mikita je podľa mnohých čistý Kanaďan, ktorý o Slovensko ani nezavadil, Šťastný je zas polokanaďan-polobruselčan a celkovo zradca. Neviem, odkedy sme sa rozhodli rozhodovať o ich národnej príslušnosti za iných, ale treba s tým skoncovať. 

Stan Mikita prežil hokejovú kariéru v Zámorí (veď vďaka tomu sa dostal na zoznam NHL), no narodil sa na Slovensku. Svoje prvé hokejové kroky robil na zamrznutých slovenských rybníkoch, aj po príchode do Kanady bol adoptovaný slovenskou rodinou, celý život rozpráva po slovensky, ešte aj oficiálne štatistiky NHL ho radia medzi Slovákov, nie Kanaďanov, hoci keby chceli, by mohli, a čo je úplne najdôležitejšie, sám sa Slovákom cíti!

Peter Šťastný urobil pre slovenský hokej obrovsky veľa a za kariéru v NHL mu môžu vďačiť mnohí, na čele s hrdinom národa, Pavom Demitrom. Nehovoriac o tom, že už ako hokejový vyslúžilec, sa obetoval, aby mohol pomôcť mladému slovenskému tímu v začiatkoch jeho existencie. A mohli by sme pokračovať.

Kto sme my, že rozhodujeme o tom, kto je štvrtinový, polovičný či celý Slovák? Aké sú kritériá? Je Slovákom len ten, kto celý život nevytiahne päty zo svojej dediny a hrdí sa ako je lepší ako ostatní? V tom prípade asi žiadny športovec a hokejista nie je Slovák. Podľa tohto kritéria by nebol Slovák ani Pavol Országh Hviezdoslav, ktorý strávil veľkú časť života v Maďarsku. Nebol by ním ani Milan Rastislav Štefánik, hoci v zahraničí celý život bojoval za práva svojej domoviny. Nebol by ním asi nikto.

Vytiahnime svoje hlavy z opačných pólov tela a začnime si vážiť to, čo máme. Ak sme naozaj národne hrdí tak, ako sa tvárime, neznižujme odkaz, ktorý mnohí naši krajania zanechali. Ak v Kanade povedia, že 2 Slováci patria medzi 100 najlepších hráčov histórie NHL, tak nebuďme zakomplexovaní. Buďme hrdí na to, čo dosiahli.