Slovenskí tenisoví reprezentanti prehrali s rebríčkovo oveľa nižšie postavenými Maďarmi. Ako je možné, že sa niečo také stalo a prečo padáme na úroveň "6. neandertálsko-svetovej zóny"?

Komentár Filipa Chudého

V piatok pred stretnutím Davisovho pohára Slovensko – Maďarsko vypisovali stávkové kancelárie na víťazstvo Slovenska kurzy na úrovni 1,05, čiže také, na aké sa ani neoplatí stavovať. No kto si vsadil na Maďarov, ten je po nedeli vysmiaty, veď dostal šesťnásobok svojho vkladu, hoci je otázne, koľko sa takých odvážlivcov vôbec našlo, a to aj na juh od nás.

Zrejme nikto nečakal, že slovenskí tenisti ukážu v tomto stretnutí svetový tenis. To navyše nikto od nich ani nežiada, keďže ani jeden z nich nie je svetový hráč. Kto si chce pozrieť špičkový tenis, ten pozeral o týždeň skôr záverečné kolá Australian Open. No máme od nich právo žiadať, aby ukázali aspoň svoje najlepšie výkony, lenže toho sme sa ani náznakom nedočkali.

Keď po zahanbujúcej prehre 0:5 v septembri 2014 povedal generálny sekretár nášho tenisového zväzu Igor Moška, že sa za výkony Lukáša Lacka hanbil, tak teraz sa celé Slovensko hanbí za náš mužský tenis ako celok, pretože to, čo sa v ňom už dlhodobo deje, je tragikomédia.

Prehrať sa môže, veď Slovensko prehralo aj za najlepších čias Dominika Hrbatého a Karola Kučeru, no v žiadnom prípade sa nemôžu naši tenisti prezentovať v takom svetle, ako to ukázali počas víkendu proti Maďarsku.

Súper našich hráčov porazil nie preto, že mal šťastie na svojej strane, alebo preto, že jeho jednotka Márton Fucsovics hral celkom slušne. Dôvod neúspechu treba hľadať hlavne v tom, že naši hráči hrali zle, pričom sa treba aj zamyslieť nad tým, či v ich prípade je použitie slova hrať vôbec na mieste.

Celé Slovensko má totiž právom pocit, že bolo podvedené, minimálne prístupom našich tenistov k povinnostiam. Kto videl, ako hral v piatok v zlomových momentoch Jozef Kovalík, keď robil chybu za chybou, ten má právo sa pýtať, či to je naozaj profesionálny hráč. Kto videl hrať Andreja Martina v štvorhre predtým a teraz, ten tiež ťažko pochopí ten rozdiel. Lukáša Lacka sme pre istotu na dvorci ani nevideli, ale verme aspoň tomu, že to bola skutočne len náhoda, že zrazu má zdravotné problémy v deň zápasu. No aj tak všetci traja ani v súčte neukázali menej, ako náš „líder“ Martin Kližan.

„Buďte radi, že ma máte, inak by bolo Slovensko v 6. neandertálsko-svetovej zóne,“ povedal koncom minulého roka Kližan, pričom hlavne po tomto víkende s ním bude tento výrok spojený už určite na celý život. Je síce minimálne na zamyslenie, ako sa prezentuje na sociálnej sieti, no ešte hanebnejšie je to, ako sa prezentuje na kurte. Pri všetkej úcte, to, čo ukázal Kližan hlavne v sobotu a nedeľu, to bolo to najhoršie, čo kedy náš tenista vo farbách Slovenska ukázal, pričom veľa horších výkonov slovenských reprezentantov v hocktorom inom športe by sme v histórii mnoho nenašli, ak teda vôbec nejaký horší bol. Teda pardon, to nebol ani výkon, to bola ignorovanie slovenskej reprezentácie v priamom prenose. Čo je práve na tom to najhoršie.

Je síce pravdou, že ani zväz nie je bez viny, pričom chyboval tiež kapitán Miloslav Mečíř výberom hráčov, keďže Igor Zelenay by sa nám vo štvorhre zišiel a mal ho nominovať, nech sú vzťahy v tíme akékoľvek. No ak by bol prístup slovenských hráčov v poriadku, Maďarov porazíme za každých okolností bez najmenších problémov.

Treba veriť, že slovenský mužský tenis padol už na dno a hlbšie to už nejde, pretože zo zemského povrchu ho už ani voľným okom nevidieť. No v každom prípade sa musí niečo stať, pretože takáto hanba nemôže zostať bez následkov. A to hlavne smerom k hráčom, čiastočne kapitánovi, hoci Mečíř by si ako jediný zaslúžil pokračovať pri tíme, no a tiež sa musí niečo stať voči zväzu, lebo ten situáciu okolo daviscupového evidentne nezvláda. Toto je vaše spoločné dielo páni, na ktorom (ne)pracujete už dlhé roky.