Vynikajúci výkon Paríža Saint-Germain proti Barcelone bol skvelým rozbehom jarných bojov v Lige majstrov. Katalánci sú na pokraji vypadnutia, čo je situácia, akú si za utorok zaslúžili. Útok MSN a spol. vybuchli.

Komentár Filipa Chudého

Valentín a Paríž, to je kombinácia, ktorá priťahuje mnoho zaľúbených párov. Tento rok sa na tento dátum a miesto upierala dokonca ešte výrazne väčšia skupina ľudí. Na programe totiž boli úvodné osemfinálové stretnutia Ligy majstrov, pričom hneď prvý večer priniesol šláger Paríž Saint-Germain – FC Barcelona, po ktorého konci možno konštatovať, že na toto futbalová história nezabudne.

Tu nejde prioritne o to, že Barcelona dostala debakel 4:0, keďže vo vyraďovacej fáze Ligy majstrov pre ňu nie je takáto prehra neznáma, dokonca ani v tejto dekáde nie. Viac ako výsledok zaujalo totiž úplne niečo iné, a to spôsob tej prehry, keďže Parížania boli lepší absolútne vo všetkom.

Niekto síce môže namietať, však Barcelončania držali loptu 57 percent času, lenže táto štatistika je pre výsledok prakticky vždy absolútne nepodstatná. Futbal totiž rozhodujú úplne iné veci, pričom vo všetkých domáci dominovali. A to ani nemyslíme len góly (4:0), strely (16:6) a strely na bránu (10:1).

Hráči PSG vyhrávali jeden osobný súboj za druhým, čo bol základ ich zdrvujúcej výhry. Boli navyše neustále v pohybe oboma smermi, preto sa dalo stále komu prihrať smerom dopredu a v defenzíve mali vždy početnú prevahu a dokázali tak zastaviť všetky útok súpera. Naozaj každý ich hráč bol lepší ako protivník na rovnakom poste, pričom podľa papiera to malo byť takmer v každom prípade naopak. Nehovoriac o tom, že Emery trénersky prevýšil, ba až zosmiešnil Enriqueho.

Ten vyzeral miestami ako vyoraná myš a nevedel čo sa to deje. Pritom to bolo také jednoduché. PSG vybehlo na súpera vysokým napádaním a od prvým minút získalo prevahu. Takýto spôsob boja sa ale nedá praktizovať celý duel, pričom pre PSG bolo šťastím, že otvorilo skóre práve v čase, keď muselo prepnúť na trochu oddychovejší model. To ale neznamená, že Parížania následne prestali hrať aktívne, len súpera nenapádali už pri jeho bráne, ale viac v centrálnej zóne. Presne tak sa zrodil aj druhý gól. Ďalšie dva už boli len potvrdením toho, kto na trávniku kraľoval.

Výsledok 4:0 je absolútne zaslúžený a odráža zápasovú realitu. Samozrejme, takýto barcelonský debakel sa nečakal, ale Katalánci nemôžu ani len pípnuť, že by mali smolu alebo niečo podobné. Ich hráči hrali tak zle, že si nič lepšie nezaslúžili, aj keď by sa dalo skôr povedať, že hrali tak zle preto, že Parížania im proste lepšie hrať nedovolili.

Barcelona má bez pochýb najlepšie útočné trio na svete, aj keď najlepší svetový futbalista behá v inom drese. Lenže útok MSN úplne vybuchol. Neymar sa síce aspoň snažil, ale tu nie sme v škôlke, aby sme chválili niekoho za to, čo má byť samozrejmé. Suarez zavinil prvý gól, keď chyboval v múre, ale aj tak je to len zlomok oproti tomu, čo ukázal, alebo lepšie povedané neukázal Messi.

Druhý gól je vyslovene jeho chyba. Nebudeme mu ani tak vyčítať, že stratil loptu v strede poľa, lebo to sa môže stať aj najlepším hráčom na svete, ale aby následne nešprintoval naspäť? To je neodpustiteľné! Pri niektorých tréneroch by bol okamžite vystriedaný, hoc by bolo aj tesne pred polčasom. Pričom s odstupom času možno povedať, že ak by išiel Messi dole, hra Barcelony by mohla byť len lepšia, pretože horšie už hrať nemohla. Za všetko hovorí fakt, že jediným Messiho pozitívnym vkladom pre hostí bolo to, že zranil Verrattiho až tak, že ten musel ísť dole. Ale ani to nakoniec nepomohlo.

Tento Talian bol členom tria, ktoré urobilo veľký, možno až rozhodujúci rozdiel. Nemajú síce žiadnu skratku, ako barcelonský útočný trojzáprah, ale Matuidi, Rabiot a Verratti na trávniku excelovali. Bola radosť sledovať ich prácu, pretože ukázali futbalovú modernu na svojich postoch, ba až dokonalosť. Barcelonský stred poľa, mnohými považovaný za najlepší na svete, vyzeral na čele s Iniestom diplomaticky povedané zle.

Hlavne spomínaný Španiel, ktorý smerom dozadu len vyklusával, bol skôr iba na príťaž. Ale ani zďaleka v tom nebol sám. Barcelončania totiž pripomínali starých pánov, ktorí síce niečo z futbalu vedia, ale už to skôr ukazujú len na mieste, keďže behať sa im veľmi nechce. No bez pohybu sa dnešný futbal nedá hrať. Aj keď treba uznať, že proti utorkovému PSG by ako mužstvo starých pánov asi vyzeralo viac svetových klubov.

Na záver treba povedať, že hoci výsledok 4:0 dáva hráčom Paríža veľké šance na postup, ešte vo štvrťfinále nie sú. Barcelona je totiž schopná zmazať aj také manko. Lenže na to by musela pôsobiť na trávniku úplne inak a PSG asi zabudnúť hrať futbal. Ak totiž bude podávať vo zvyšku súťaže len spolovice také výkony, ako to bolo v utorok, môže smelo myslieť na iné méty, nie len na štvrťfinále.