Aj na európske pomery unikátnu spoluprácu si nenechal ujsť ani jeden z najprestížnejších svetových finančných magazínov, Bloomberg. Prečítajte si o pôsobení brazílskych futbalistov v slovenskom klube ŠTK Šamorín.

Ohmatávajúc si líce, ústa a nos, brazílsky tínedžer Willian Henrique dos Santos sa sťažuje, že stratil akýkoľvek cit v pravej časti tváre. Ďaleko od domova, prvýkrát v živote, útly, no rýchly ofenzívny hráč práve dohral prípravný zápas za svoj nový futbalový klub. Po tom, čo vymenil sparné juhoamerické počasie za stredoeurópsky mráz, januárové popoludnie v Maďarsku je jeho najťažšia a určite najstudenšia etapa v doterajšej kariére. Pokračovať však, dúfa, bude v nejakej futbalovo atraktívnejšej lokalite.

„Cesta je dlhá a komplikovaná, teraz tomu rozumiem,“ hovorí 18-ročný mladík po tom, čo ho na ihrisku dokopali oveľa väčší európski súperi. „Je to ale prvý krok k môjmu snu.“

Je jedným z ôsmich Juhoameričanov, ktorí sa ocitli uprostred unikátneho projektu klubu z Ria de Janeira, Fluminense FC a šamorínskeho ŠTK. Štvornásobný brazílsky majstrovký klub preberá kontrolu nad druholigovým slovenským klubom, v ktorom môže pokračovať vo výchove hráčov určených na „veľké veci“. Cieľom je vychovávať v ŠTK Šamorín talentovaných Slovákov a Brazílčanov. Niektorí z nich potom môžu putovať do väčších európskych klubov, teda tých, ktorí hýbu hráčskym obchodom, v ktorom sa každoročne točí 5 miliárd dolárov. 

„Nerád to hovorím, ale je to ako keď máte farmu, na ktorej máte 100 kráv, ktoré sa tam však nezmestia. Preto musíte kravy poslať niekde, kde vyrastú, rozvinú sa a jedného dňa pôjdu na trh,“ hovorí Marco Manso, bývalý profesionálny futbalista, ktorý dohliada na šamorínsko-brazílsky projekt.

Pre top brazílske kluby je hráčsky export najvýraznejším zdrojom prijímov, hneď po televíznych právach. Podľa údajov FIFA, viac ako 1500 Brazílčanov sa v roku 2016 sťahovalo za futbalom po celom svete, čo je takmer dvojnásobne väčší počet ako druhá národnosť v tomto poradí, Argentína. Aj jeden Argentínčan pôsobí v Šamoríne. 

Popri barcelonskom Neymarovi, Willianovi z Chelsea či Thiagovi Silvovi z PSG, brazílski hráči plnia súpisky od Východného Timoru po Faerské ostrovy. Veľkú časť tvoria aj vo vzmáhajúcej sa čínskej Superlige.

ŠTK, ktorý v minulej sezóne postúpil z tretej najvyššej súťaže, je pre Fluminense oknom na európsky prestupový trh. 

„Futbalisti sú produktmi na trhu,“ uvedomuje si Peterson Silvino da Cruz, prezývaný Peu, syn výrobcu lodí z mladého mestečka vzdialeného 600 kilometrov na juh od Sao Paula. Najlepší strelec ŠTK v tejto sezóne, 23-ročný hráč strávil celú svoju profesionálnu kariéru na hosťovaniach v kluboch v Brazílii, Mexiku, Poľsku a teraz na Slovensku. 

„Ak je futbalista dobrým produktom, všetci ho budú chcieť kúpiť,“ hovorí Peu. „Môj agent mi povedal, že toto pôsobenie mi pomôže ukázať sa v rámci Európy.“

Predaj hráčov do Európy je pre mnohé kluby mimo Starého kontinentu nevyhnutné pre udržanie finančnej stability. Po príjmoch z televíznych práv je to druhý najväčší zdroj príjmov. Tie potom zaručujú pre kluby možnosť vystavať kvalitnú infraštruktúru, vďaka ktorej môžu produkovať ďalšie talenty. Perpetum mobile na brazílsky spôsob. 

Fluminense, klub sídliaci v Rio de Janeiro, časti Laranjeiras, je hrdý na svoju mládežnícku prácu. V klube trénuje 350 hráčov vo veku od 14 do 20 rokov. Okolo 50 nových prichádza každý týždeň na skúšku. Až okolo 160 hráčov starších ako 16 rokov je registrovaných ako profesionáli. 
„Primárnym cieľom nie je predávať hráčov, ale spraviť z nich lepších ľudí. Po osobnostnej i profesionálnej stránke,“ hovorí Marcel Teixeira, riaditeľ futbalového rozvoja Fluminense. 

Len menej ako 30 hráčov sa presadí do prvého tímu Fluminense, preto zvyšné talenty, rovnako ako mnohé ďalšie kluby sveta, Fluminense prepožičiava na hosťovania. Klub dúfa, že na hosťovaniach hráči vyzrejú, zlepšia sa a vrátia sa do prvého tímu brazílskeho giganta alebo ich klub so ziskom predá a reinvestuje. Od augusta 2015 do januára 2016 klub predal mladých hráčov ako Gerson do AS Rím a Kennedy do Chelsea. Klub tak zinkasoval takmer 30 miliónov dolárov, z čoho takmer všetky peniaze išli do výstavby nového tréningového centra, v ktorom môžu dozrievať ďalšie talenty. 

Nejakých 10 000 kilometrov severovýchodne od Ria,  Šamorín bol ďalšou strategickou voľbou pre prácu s mladými futbalistami. 

Slovenské kluby môžu v jednom zápase postaviť až päť hráčov mimo Európskej Únie, čo spolu s geografickou polohou Šamorína je veľké plus. Neveľké mestečko zatiaľ len bojuje o slovenského fanúšika, no relatívna blízka vzdialenosť od Bratislavy, Viedne, Budapešti, ale aj Českej republiky, robia z klubu ideálne miesto pre skautov z celej Európy. 

Aj náklady na prebratie kontroly nad klubom sú nižšie ako vo futbalovo vyspelejších krajinách Európy. „Mohli sme podobný krok uskutočniť v Portugalsku, kde by sme nemuseli bojovať s rečovou bariérou, no to by bolo desaťkrát drahšie,“ priznáva Teixeira. 

Klíma, jazyk, kultúra a nové prostredie sú prirodzene pre hráčov z Južnej Ameriky ťažkým sústom na strávenie, práve preto Fluminense experimentuje v Šamoríne s väčším počtov krajanov v tíme naraz. Alan Fialho, stopér ŠTK, priznáva, že keď hosťoval v Poľsku, po návrate do Brazílie rozmýšľal, že s futbalom skončí. Štyri roky sám v mladom veku boli naňho príliš. Teixeira mu po návrate predostrel možnosť pôsobenia v Šamoríne. 

„Hovorím im, že majú obrovské šťastie,“ prezrádza Fialho, ukazujúc na plnú obývačku, v ktorej jeho brazílski spoluhráči hrajú turnaj v hre FIFA 17. „V Poľsku som bol strašne osamelý. Zobralo mi to strašne veľa psychických síl.“

Štvorročné pôsobenie v Poľsku mu však predsa len niečo dalo – skúsenosti a jazykovú výbavu, vďaka ktorým je teraz, hoci ešte len ako čerstvo 24-ročný, azda najskúsenejší spomedzi šamorínskych Juhoameričanov. 

Na tréningu pred zápasom ŠTK proti maďarskému Mosonmagyarováru, začína šprintérske cvičenie. Alan je ako líder a za ním stoja jeho krajania, ktorým plynulo anglicky hovoriaci stopér prekladá pokyny trénera Miku Lonnstroma. 

Lonnstrom, 42-ročný fínsky tréner, je takisto novou posilou klubu. Tréner, ktorý precestoval s futbalom svet, pôsobil v Afrike či Ázii a celé mesiace strávil na stážiach v nemeckých kluboch, verí, že šamorínsky projekt sa môže stať vzorom pre ďalšie kluby. 

Priestor na to, aby si hráči vybudovali úspešnú kariéru je malý. Aj tí najmladší hráči šamorína, ako spomínaný Willian, majú len rok, či dva, aby ukázali čo v nich je, inak zapadnú do zabudnutia. 

„Je to bláznivé, že takto hovoríme, ale taký je futbal,“ hovorí Lonnstrom. „Dostanete možno len jednu šancu.“

Sediac v Bella Italia, malej pizzerii v šamoríne, ktorú si klub vybral ako miesto, kde hráči obedujú a večerajú, hráči sršia optimizmom. Willian chce jedného dňa hrať za Chelsea, ako jeho slávny menovec Willian Borges da Silva. 

Hoci ho k tomu čaká ešte dlhá cesta, už teraz ušiel veľký kus cesty. Pred tým, ako sa dostal do akadémie Fluminense, Willian žil v jednoduchom prostredí v rámci, ako sám hovorí, skromnej spoločnosti v jednom z chudobných predmestí Sao Paula. Pred tým, ako odletel na linke Sao Paulo – Viedeň, nikdy neprekročil brazílske hranice a ak sa niekde presunul, tak to bolo v rámci pôsobenia vo Fluminense. Ak by sa mu podarilo preraziť ako futbalistovi, zmenilo by to život celej jeho rodine. 

Ale najprv si musí zvyknúť na zimu a tvrdých európskych protihráčov.

Pred tým, ako vybehne na umelú trávu v Mosonmagyrováre na druhý polčas súboja ŠTK proti miestnemu klubu, viackrát sa v duchu hecuje, aby zvládol -8 stupňov, ktoré práve ukazuje teplomer. Odhodlanie mu trochu zrazia zamrznuté kvapky potu na hlave spoluhráča Csabu Králika. 
„Chýba mi môj malý domov na slnku,“ zúfa Willian. „Doma je pravdepodobne 40 stupňov v tieni,“ hovorí ďalší z Brazílčanov, ktorí nebyť šamorínskeho pôsobenia pravdepodobne ležali na pláži. Avšak bez futbalu. 

Šamorín vyhral zápas 2:0, no Williana trápi, že nehral dostatočne dobre. Zima ovplyvnila jeho pohyb a maďarskí hráči sú veľmi fyzickí.
„Skutočne musím zapracovať na svojej fyzickej stránke,“ hovorí 18-ročný mladík. „Medzi takýmito hráčmi som prakticky zbytočný. Som menší, krehkejší, slabší.“

Trasúc sa od zimy a so znehybnenou polovicou tváre sa však nevzdáva. „Budem bojovať o svoj sen,“ hovorí.