Je fajn, keď klub svojmu trénerovi verí, lebo v minulosti už presvedčil o svojich kvalitách. Treba si však vedieť uvedomiť, kedy už nemá kam ďalej posunúť svoj klub.

Komentár Jakuba Mihálika

Dvoch skupín ľudí mi je ľúto – slovenských voličov a fanúšikov Arsenalu. Obe skupiny celé roky počúvajú, že tento rok sa ešte musia uskromniť, no už ten ďalší bude lepší. A obe skupiny nakoniec ostanú s prázdnou. Rok čo rok. Fanúšikovia Arsenalu sa dlhé roky chlácholili, že teraz musia vydržať, lebo štadión...lebo prestavba...lebo dozrievanie prestavaného kádra. 

Arsenovi Wengerovi však dochádzajú výhovorky. To, že je Arsenal v dobrej finančnej kondícii, mu slúži ku cti. Ale od čias, keď sa konečne odhodlali k nákupom hviezd typu Mesut Ozil, je jasné, že Arsenal je finančne zastabilizovaný, a teda si môže dovoliť kupovať najlepších. Na Emirates Stadium aj skutočne putovala nejedna hviezda futbalu. No výsledky stále nikde. 

Pravoverní fanúšikovia Arsenalu budú namietať, že každoročný prienik do Ligy majstrov a občasný FA Cup sú úspechmi, no práve tento sebaklam spôsobil, že sa Arsenal za posledných desať rokov pod Wengerom veľmi neposunul. 

Nechápte ma zle, TOP4 umiestnenie v Premier League je úspech, ale nie je to tak, že by Arsene začínal od nuly a vytiahol „prestavaný“ káder do prvej štvorky. Len udržiava kvalitu, ktorá je nadpriemerom, ale nie je absolútne top. 

Niet divu, že v horlivých diskusiách v rámci Premier League sa častejšie objavuje Chelsea, Liverpool, City, United či dokonca Tottenham. Všetky spomenuté kluby sú momentálne pre fanúšikov príťažlivejšie. Majú mladých trénerov, atraktívny štýl, a ich tímy prechádzajú skutočnou výstavbou, nie tou 10-ročnou, ktorou stále operuje Wenger. 

Ale hoci aj v Premier League Arsenal trochu stráca na atraktivite, hlavný dôvod, prečo si myslím, že Wenger už nemá čo ponúknuť klubu s najvyššími ambíciami, je Liga majstrov. 

Napriek každoročnej účasti, Arsenal nepostúpil do štvrťfinále od roku 2010. Sedem sezón po sebe sa nedostal cez prvú vyraďovaciu fázu, a to nie vždy čelil súperovi rangu Bayern Mníchov! Medzičasom sa vyššie dostali kluby ako PSG, Manchester City a keď chcete namietať, že tie disponujú väčšími prostriedkami, tak jedným dychom dodám aj Atlético Madrid, Borussia Dortmund či Schalke. Chelsea pohár vyhrala, United boli vo finále. 

Azda najlepšie sa dá porovnať Arsenal s Juventusom. Aj taliansky klub prechádzal prestavbou, dokonca ešte väčšou, veď sa škriabal z druhej ligy. Postavil štadión, začínal s mladými hráčmi, aj tak sa stihol dostať od poslednej účasti Arsenalu vo štvrťfinále, ešte ďalej, keď si zahral dokonca finále Ligy majstrov. Arsenal zatiaľ prešľapuje na mieste. 

Je fajn, keď klub svojmu trénerovi verí, lebo v minulosti už presvedčil o svojich kvalitách. Treba si však vedieť uvedomiť, kedy už nemá kam ďalej posunúť klub. Arsenovi Wengerovi musia byť fanúšikovia Gunners vďační za všetko, čo pre klub urobil. Ak však nechce byť ako spomínaní slovenskí politici, aj sám by si mal vedieť povedať, kedy už pre klub nie je veľkým prínosom. A ten čas je teraz.