Do jarných bojov v Lige majstrov už vstúpili tri najlepšie kluby tejto dekády, pričom len Barcelona nepotvrdila hviezdy status. No Real a Bayern ukázali, kde treba hľadať víťaza ušatej trofeje.

Komentár Filipa Chudého

Máme rozohranú prvú polovicu osemfinálových súbojov tejto sezóny Ligy majstrov, pričom s úplným pokojom možno tvrdiť, že tú výrazne atraktívnejšiu. Kto plánoval program zápasov, ten asi nemá veľký prehľad o tom, ako nestranní fanúšikovia vnímajú atraktívnosť súbojov. Dať totiž hrať v jeden čas najväčších favoritov súťaže, pričom v oboch prípadoch išlo o veľké šlágre osemfinálového programu, to je naozaj „umenie.“ Nie každý má totiž možnosť si pozrieť obe stretnutia.

Väčšina futbalového sveta bola teda ukrátená o to, aby si pozrela jedného z dvoch najväčších favoritov celej súťaže. Lebo ak to zoberieme z výsledkov v ostatných ročníkoch, potom sú Real Madrid, Bayern Mníchov a FC Barcelona tri dominujúce kluby. A hoci sú Katalánci asi z hry von, ešte stále je tu Real a Bayern, ktorí aj v stredu potvrdili, že s veľkou pravdepodobnosťou sa pobijú o ušatú trofej. Hoci by pre futbal vôbec nebolo na škodu, aby sa naplnilo známe porekadlo o tom, že kde sa dvaja bijú, tretí víťazí.

No bude to ťažké dostať aj do praxe, keďže v tejto dekáde nadvládu spomínaného tria prerušil len autobus Chelsea Londýn. A stredajší večer ukázal, že Real a Bayern sú kvalitatívne úplne niekde inde, ako popredné kluby Premier League a Serie A, pričom sami vedú ďalšie dve top súťaže sveta.

Arsenal Londýn sa pritom považuje stále za európsky veľkoklub, no to už asi len z akejsi tradície. Dlhšiu dobu totiž patrí len do druhého európskeho sledu, čiže ku klubom, s akými skutočný veľkoklub rangu Bayern Mníchov nemá žiadny problém.  Veď Arsenal už ani pomaly nepamätá, kedy sa dostal aspoň do top 8.

Už z predzápasových zostáv sa dalo vyčítať, ako to dopadne. Veď koľkí hráči základnej zostavy Arsenalu by hrali v základnej zostave Bayernu? Ak povieme, že dvaja, aj to je možno veľa. Niektorí by možno mali problém sa presadiť dokonca do širšieho kádra bavorského klubu. Jediným pozitívom, ktorý si „kanonieri“ vezú domov, je výsledok, pretože 5:1 je vzhľadom na priebeh ešte milosrdný rezultát. Veď hostia ani sami nevedia, ako sa dopracovali ku svojmu jedinému gólu, ba občas ani nevedeli, ako sa dostali na polovicu Bavorčanov.

Oveľa lepšie, keďže ukázal viac kvality, dopadol Neapol v Madride, aj keď vyskakovať od radosti nemôže. Pritom SSC malo formu, veď 18-krát za sebou neprehralo a v ostatnom čase prakticky len víťazilo. Lenže Real je iná trieda. Aj v tomto prípade hrala hlavnú úlohu kvalita hráčov v zostavách. Marek Hamšík by si síce ťukol aj v základe bieleho baletu a pár jeho hviezdnych spoluhráčov by malo nádej, že by mohli byť na rozhraní základnej zostavy Realu, lenže na trávniku je 11 hráčov, pričom hlavne v defenzíve Neapol výrazne zaostáva, čo sa potvrdilo.

Je síce pravdou, že nejaká nádej Hamšíkovi a spol. na postup bliká, keďže na zaplnenom štadióne San Paolo sa občas vedia robiť zázraky, ale naozaj už len ten by mohol pomôcť.

V Lige majstrov sú síce ešte kluby, ktoré by mohli Realu alebo Bayernu znepríjemniť cestu za ušatou trofejou, pričom ich nie je málo (Atletico, Sevilla, Juventus, Dortmund, PSG a za určitých okolností aj víťaz osemfinále Monako – Man C), ale bolo by veľké prekvapenie, ak by sa jeden z elitnej dvojice nakoniec neradoval z prvenstva. Pričom len pripomíname, že tieto dva kluby sa ešte nikdy vo finále tejto súťaže nestretli. Ak žreb nebude proti, mohli by sme sa dočkať už tento rok jedného z najlepších finále v histórii. Je to navyše pomerne reálna alternatíva, keďže toto duo je od zvyšku Európy kvalitatívne niekde inde, čo potvrdzujú nielen minulé roky, ale aj súčasnosť.