Žilinské vedenie sa rozhodlo po zredukovaní svojho náskoku na čele tabuľky do jednociferných čísiel pre niečo nové a všetko stavilo na nové mená. Bude tento risk aj ziskom?

Komentár Filipa Chudého

V tieni návratu Róberta Vitteka na naše trávniky takmer zanikla správa o konci Nermina Haskiča v žilinskom drese, o ktorom bolo na oficiálnej stránke klubu napísané toto: „Vedenie MŠK Žilina sa rozhodlo, že nebude v jarnej časti ďalej počítať so službami 27-ročného bosnianskeho útočníka Nermina Haskića, ktorý bol umiestnený na prestupový trh a v prípade záujmu mu bude umožnené prestúpiť.  Hrotový zakončovateľ sa momentálne pripravuje individuálne.“ Teda ani zmienka o tom, aký je dôvod tohto vyradenia z áčka a o zdvorilostnej vete, že ďakujeme za odvedené služby pre prvé mužstvo a prajeme všetko dobré v ďalšej kariére nie je ani chýru, ani slychu.

Je síce pravdou, že aspoň poďakovať sa nie je povinné, tobôž na Slovensku nie, kde naozaj platí len to, že ako sa vedenie rozhodne, tak bude, pričom to nie je myslené len na šport, ale poďme späť k nemu.

Že ide o netradičný krok, je jasné každému. Ak by sa Žilina zbavila Nermina Haskiča v zime, potom by sa takmer nikto nad tým ani nepozastavoval, ale stal sa pravý opak. Bol to totiž bosniacky útočník, kto zaujal trénera Adriána Guľu počas zimnej prestávky natoľko, že mu dal príležitosť v základnej zostave v prvom jarnom kole, keďže právom predpokladáme, že tréner vyberá zostavu, teda aspoň by mal.

Haskičovi mala byť vyčítaná nedostatočná výkonnosť, hoci to je tak všeobecný pojem, že každý človek podľa ľubovôle sa na to môže pozrieť ako chce, pričom ak to podloží faktami, má aj pravdu.

Ak to zoberieme z pohľadu toho, že bol v Žiline jeden a pol roka, pričom si ako legionár nevybojoval trvalé miesto v základnej zostave, keďže stále bol len na jej rozhraní, aj keď väčšinu svojich ligových zápasov v základe odohral, potom sa to dá chápať. No pri útočníkoch sa počítajú hlavne góly, ktoré dával, veď v tejto ligovej sezóne potreboval spomedzi všetkých žilinských hráčov na gól priemerne najmenej minút (99), až za ním sú všetci v tejto sezóne ospevovaní hráči žilinskej ofenzívy. Preto ak Haskič zahadzoval šance, lebo aj to mu niektorí vyčítajú, ako sú na tom iní Žilinčania, resp. ak ich toľko nezahadzovali, prečo sa do nich aspoň nedostávali, keď má Haskič v priemere lepšie čísla?   

Žilina sa rozhodla v tomto prípade zariskovať, pričom je to asi 50 na 50, že z toho bude v krátkom čase aj nejaký zisk. Všetko totiž stavila na mladých hráčov, ktorí za klub ešte ani poriadne nehrali. V Senici bol na jej lavičke tamojší 19-ročný odchovanec Samuel Mráz, pred ktorým dostal Haskič prednosť. Ešte ani na tej lavičke nebol 20-ročný hráč Trabzonsporu Ramil Šejdajev, ktorý prišiel na hosťovanie do Žiliny len pred pár dňami a je pravdepodobné, že ešte ani nevie mená všetkých spoluhráčov, tobôž aby bol s nimi zohratý. Žilina má síce ešte aj Nigérijčana Yusufa Otubanja, ale kedy sa vráti a hlavne v akej forme sa po niekoľkomesačnom zranení vráti, je tiež otázne.   

No pod Dubňom majú plné právo sa rozhodnúť, s ktorými hráčmi chcú spolupracovať, pričom vyhodením Haskiča zrejme aj chceli urobiť nejaký krok smerom ku kabíne, aby hráči v nej zbystrili pozornosť. Ospevovaná žilinská ofenzíva totiž v Senici totálne vybuchla, pretože proti mužstvu, ktoré sa doslovne poskladalo len deň pred zápasom, nedokázala ani raz vystreliť na bránu, čo je hanba. Ak to žilinský stroj opäť naštartuje, potom to bol dobrý krok, no tiež sa môže stať, že žolík Haskičovho kalibru bude ešte Žiline minimálne na jar citeľne chýbať.

O všetkom rozhodnú nové žilinské posily, pretože tie teraz dostanú šancu, pričom oni budú musieť dávať góly, ktoré by mali matematicky potvrdiť titul pre stále jediného kandidáta na titul. Ak ich dávať budú, išlo o výborné rozhodnutie žilinského vedenia, ak nie, potom žilinská nervozita bude stúpať.