Slovan zvládol dôležitú skúšku odolnosti, ktorá mala pomôcť odhaliť jeho smerovanie, čo sa aj podarilo. Zdolal Trenčín, ktorý tiež naznačil potenciál, no zároveň neodstránil staré chyby. A v konečnom súčte sa tešil fanúšik, ktorý videl pútavé predstavenie.

Komentár Filipa Chudého

Keď sa v minulej sezóne stretli Slovan s Trenčínom, boli to vo všetkých troch prípadoch priame súboje o titul, keďže o ten bojovali len tieto dva kluby. Teraz je situácia iná. Trenčín už dlhšie vie, že titul neobháji a Slovan si vlastne titul už tiež prehral, hoci matematická šanca v jeho prípade ešte žije, no to by musela Žilina poriadne pomrviť jarnú časť, aby sa teória premenila v realitu, hoci Žilina v Senici niečo také minimálne naznačila...

Možno to bolo v sobotu aj tým, že sa nehralo o titul, čiže bola situácia uvoľnenejšia, alebo skôr tým, že Slovan hral ofenzívnejšie, ako tomu bolo v minulej sezóne, ale vec sa má tak, že tento víkendový súboj nezainteresovaného diváka bavil oveľa viac, ako priame súboje o titul v minulej sezóne. Samozrejme, niekto môže nesúhlasiť, keďže napätie okolo toho zas bolo oveľa menšie a tým aj pozornosť, lenže brané čisto z futbalového hľadiska, výsledok 4:3 so strhujúcim záverom bavil viac, ako taktickejšie súboje o trofej.

Kto si pozrel sobotný šláger tohto kola, ten to určite neoľutoval. Videl síce aj kopu chýb, no aj vďaka nim to bolo pútavé divadlo so šťastným, ale zároveň zaslúženým trojbodovým koncom pre Slovan.

Prvý polčas bol vyrovnaný, pričom treba povedať, že Trenčín vzhľadom na výsledky v príprave príjemne v prvom dejstve prekvapil. V úvode bol dokonca možno o máličko lepší, ale to bolo spôsobené aj tým, že nasadil od prvých sekúnd svoje maximálne tempo, na čo za v závere doplatil. Najviac zaujalo to, že v zostave Trenčína sa objavili hráči, ktorí boli akoby kópie nosných hráčov AS z nedávnej minulosti, ale treba dodať, že ešte im veľa chýba k tomu, aby ich raz aj nahradili výkonmi, nielen podobným výzorom a prejavom.

Zaujalo tiež to, že na obrane Trenčanov sa nič nezmenilo, čo je veľmi negatívne konštatovanie, keďže je najhoršia v súťaži. O Šulekovi je aj škoda hovoriť, na jeho chyby sme upozorňovali už pred rokom a robí ich doteraz, ešteže ho niekto vyhlásil za najlepšieho pravého obrancu súťaže... No ani zďaleka to nie je len o tomto aj tak talentovanom hráčovi. V obrane Trenčína si totiž každý súper robí čo chce už veľmi dlho. Otázkou teda je, prečo s tým niečo Trenčania neurobili v zime? Smerom dopredu sú síce stále dobrí, ale nie je predsa normálne, aby dostávali toľko gólov.

Na čom pracovať má aj Slovan, hoci progres v jeho hre a celkovom prejave je evidentný. Tu ani tak nejde o to, že dal Trenčínu štyri góly, ale skôr sú potešiteľné iné veci. Keď už totiž vidíte bojovať a šmýkať sa po zadku všetkých hráčov belasých od prvej do poslednej sekundy, aj tých, o ktorých by ste to nikdy nepovedali, je evidentné, že niečo sa zmenilo, a to pozitívnym smerom. Pretože ak budú hráči Slovana bojovať takto a ešte viac za klubové farby, eliminujú tým výhody a najväčšie zbrane ligových súperov, navyše sa do popredia dostane ich individuálna kvalita, ktorá je v našej lige na najvyššej úrovni.

Lenže aj tak sa musí Slovan zlepšiť, a to pomaly vo všetkom, čo ukázal aj súboj s Trenčínom. Inkasovaný gól zo štandardnej situácie neprekvapil, keďže s tými defenzívnymi má problém dlhšie a treba to urýchlene riešiť. Tiež treba pracovať na okamžitom návrate hráčov späť po strate lopty, resp. ich uložení na trávniku, keďže to ešte nemajú vžité, pričom z toho môžu vzniknúť také situácie, ako pri prvom góle Trenčína. Ale to je aj daň za ofenzívny futbal, keďže z krajných obrancov sa stali krídla. Tréner Vukomanovič v zime naznačil možný prechod na systém 3-5-2, čo by bolo teoreticky riešenie, no zmena musí prísť postupne.

Pre Slovan je víťazstvo nad Trenčínom dôležité ani nie tak z hľadiska teoretického boja o titul, hoci Žilina teraz vie, že musí vyhrávať, keďže v čase písania týchto riadkov mala už len šesťbodový náskok. Oveľa dôležitejšie je to, že belasých nezlomí ani vlastný vyrovnávajúci gól tesne pred koncom a presne len o 72 sekúnd neskôr sú schopní ešte dať víťazný gól. To je charakter a myslenie šampiónov, ktoré sa do belasých radov pomaly opäť začína vkrádať. V minulosti práve toto bola veľká zbraň belasých, ktorá sa v predchádzajúcich neúspešných sezónach z rôznych príčin stratila. Teraz je evidentné, že sa pomaly vracia späť.