Keď Žilinčania prehrali prvé jarné kolo, sami si začali podkopávať majstrovskú pôdu, preto bol druhopolčasový obrat proti ViOn-u pre nich viac ako dôležitý a možno až rozhodujúci.

Komentár Filipa Chudého

O tom, že Žilina je jediným reálnym kandidátom na titul, píšeme otvorene od konca prvej tretiny súťaže, pričom aktuálne sa pomaly končí druhá tretina, keďže v nej nás čaká už len jedno kolo a jedna dohrávka. Písali sme o tom teda aj v čase, keď samotní Žilinčania o titule trochu alibisticky nerozprávali, pričom pomaly len vyslovenia toho slova báli viac ako čert kríža. No vec sa má tak, že sú už niekedy od septembra jediným reálnym kandidátom na titul, na čom nič nezmenila ani myjavská kauza, keď sa po nej ich náskok pred druhou Podbrezovou zmenil z 12-bodového na 10-bodový, no tiež ubudol jeden jarný zápas, čiže je to prakticky to isté.

Preto bolo pomaly až úsmevné, aká hystéria nastala v žilinských radoch, myslené hlavne fanúšikovských, po prehre v Senici. Začali sa vyťahovať rôzne teórie, spomínať viaceré žilinské zlyhania z minulosti, či hovoriť o tom, že pod Guľom ešte nikto nič nevyhral. Bol toho plný internet, pričom po prehratom prvom polčase so Zlatými Moravcami - Vrábľami už aj tribúny kuvikali.

Stačilo len to, aby Slovan vyhral dva zápasy, ktoré podľa papierových prognóz aj vyhrať mal, keďže hral „vonku“ u posledného a „doma“ hostil mužstvo zo stredu tabuľky, navyše aj Podbrezová znížila žilinský náskok na jednociferný, no a (zbytočné) obavy už boli na svete. Nevedno prečo sa Žilinčania začali strachovať po jednej ligovej prehre po 13 zápasoch, veď ich náskok bol, je a aj by zostal stále luxusný. Týmto len poškodili vlastných futbalistov, pričom na nich urobili väčší tlak, ako Slovan s Podbrezovou dokopy.

Z toho pohľadu bol druhopolčasový obrat proti ViOn-u možno aj úplne kľúčový na očakávanej ceste za titulom, hoc by mala Žilina naďalej všetko len vo vlastných rukách a súperi stále pomerne ďaleko za ňou. Veď si ľahko predstaviť, čo by spravila s futbalovou atmosférou pod Dubňom domáca prehra so súperom zo spodku tabuľky, proti ktorému sa navyše Žiline z dlhodobého hľadiska najviac darí, čiže sa od nej čaká jedine víťazstvo bez ohľadu na postavenie v tabuľke.

Po prvom jarnom kole sme napísali, že hoci Žilina prehrala s úplným outsiderom, môže byť v úplnej pohode, keďže má aj tak komfortný náskok a tri zaváhania k dobru. Je už len žilinský problém, že si naše dobre mierené slová nezobrali k srdcu a sami si situáciu skomplikovali. Konečný výsledok 4:1 z nedele síce nezodpovedá priebehu, ale je na škodu ViOn-u, že vlastnou chybou ponúkol Žiline vyrovnávajúci gól, resp. nevyrovnal na 2:2, hoci na to šance mal. Hrá sa na góly a z nich sú body, pričom v oboch smeroch Žilina v tejto sezóne dominuje.

Nie Podbrezová, resp. podľa postavenia v tabuľke už druhý Slovan, ale samotná Žilina si je sama sebe na jar najväčším súperom pri matematickom pečatení titulu, ktorý už dlhšie drží v rukách. Veď belasí a ani železiari oň reálne nehrajú, tobôž niekto ďalší. Žilinské obavy sú a boli neopodstatnené. Alebo si niekto myslí, že Slovan za 11 zvyšných zápasov získa o 9 až 10 bodov viac ako Žilina, ktorá doteraz stratila v sezóne len 10 bodov? Teoreticky možné to síce je, ale prax je niečo úplne iné. Ak si Žilinčania nebudú sami sebe súperom, titul si nemajú ako prehrať. Preto musia robiť len to, čo doteraz, čiže vyhrávať zápas za zápasom.