Tréner Leicesteru City, Craig Shakespeare, doviedol svojich zverencov do štvrťfinále Ligy majstrov, hoci v domácej súťaži bojujú o záchranu. Ďalší z leicesterských príbehov z kategórie „To nevymyslíš“.

Komentár Jakuba Mihálika

Ešte pred mesiacom riešili fanúšikovia Leicesteru to slávne Hamletovo: Byť či nebyť. V domácej lige sa prepadli až nebezpečne blízko zóny vypadnutia, a tak sa pýtali, či by by nebolo predsa len lepšie, aby Líšky dosnívali svoj sen o Lige majstrov, vrátili sa nohami na zem a sústredili sa na boj o záchranu. Veď proti ním stála Sevilla, mužstvo, ktoré v tejto sezóne naháňa Real Madrid a Barcelonu, je vo forme a vo vyraďovacej fáze európskej súťaže neprehrala tri roky po sebe. A zotrvanie v Premier League je dôležitejšie.

Ako sme si už v prípade Leicesteru zvykli, opäť to bol len predvoj pred niečím veľkým, čo nás malo čakať. Trénerského žezla sa ujal Craig Shakespeare a začal písať romancu, ktorá za jeden mesiac stihla obsiahnuť dve výhry v lige, vzdialenie sa od zostupovej priečky a len ťažko uveriteľný postup do štvrťfinále Ligy majstrov. 

Slávny William Shakespeare najčastejšie písal tragédie. V tomto prípade sa tragédia odohrala ešte pred tým, ako Shakespeare (ten druhý Shakespeare) vstúpil na scénu. Vyhadzov a následné slová rozlúčky Claudia Ranieriho dojali nejedného futbalového fanúšika. Najmä, ak si uvedomil, že za odchodom sympatického Taliana mohla byť vzbura jeho hráčov, ktorí mu zlými výsledkami zapichli nôž do chrbta. Presne ako v stredovekej hre. 

Neviem, čo je na tom pravdy, no jeden z uznávaných britských komentátorov, Craig Burley, po dvoch ligových výhrach Leicesteru od odchodu Ranieriho vyhlásil, že hráči Leicesteru nemajú chrbtovú kosť. Že azda naschvál nedávali do zápasov všetko, aby sa zbavili neželaného kouča, ktorý ich pred pár mesiacmi doviedol k netušenému titulu. Osobne si nemyslím, že by niekto až takto riskoval, no ak naozaj kabína The Foxes bola niečoho takého schopná, tak je to zápletka akoby to skutočne písal sám Shakespeare. 

Jeho o štyristo rokov mladší menovec však okamžite dáva zabudnúť na to tragické a opäť povznáša Leicester do výšin. Pred prvým zostupovým miestom má náskok síce len tri body, no navyše zápas k dobru. A ako tím bojujúci o záchranu, postúpil do štvrťfinále najprestížnejšej súťaže sveta, kde mu budú robiť garde (a teraz spozornite) Real Madrid, FC Barcelona, Juventus, Bayern Mníchov, Borussia Dortmund a zrejme Atlético Madrid s Manchestrom City (prípadne Monakom). Tí najlepší z najlepších. Futbalová smotánka. A popri nich klub, bojujúci o záchranu vo vlastnej lige. 

Každému musí okamžite napadnúť, že to štvrťfinále bude asi už konečná. Ale koľkokrát sme si to hovorili za ostatných osemnásť mesiacov? A Leicester vždy posunul slovo prekvapenie na novú úroveň. A tak kto vie...Možno rozprávka, ktorá plynule prešla do tragédie, naberie nový smer a skončí ako román od Rosamundy Pilcherovej. Akurát autorom bude Shakespeare a jeho hrdinovia.