Zrejme najväčšou škvrnou súčasného futbalu je simulovanie hráčov, ktoré dostalo vďaka osemfinále Ligy majstrov nový rozmer. Kompetentní sa musia prestať len nečinne prizerať a konečne poriadne zakročiť!

Komentár Filipa Chudého

Čo je najväčšie negatívum súčasného futbalu, ktorý sa zvykne nazývať aj moderný? Čo sa týka samotnej hry, jasnou jednotkou je simulovanie hráčov. Čo sa týka futbalu ako celku, potom je to skostnatenosť pravidiel, ktoré len veľmi pomaly povoľujú modernú technológiu do futbalu. No aj v tomto smere sa ľady pohli, keď bránková technológia začína byť v najvýznamnejších zápasoch už pravidlom, pričom sa aspoň už testuje aj využitie videa pri sporných situáciách.

Nastal teda čas, aby sa kompetentní začali konečne vážne zamýšľať nad tým, ako odstrániť najväčší nešvár samotnej hry, ktorou je simulovanie. Navyše teraz je na to ideálny čas, pretože po zápase Barcelona – PSG je futbalová verejnosť stále zhnusená. Tá by preto každý rázny krok FIFA, UEFA a ďalších len privítala s otvorenou náručou.

Trestať rozhodcov proste nestačí. Tí sú často navyše len obete futbalových podvodníkov typu Luis Suarez, Neymar, Jamie Vardy a pod. Možno sú aj väčší simulanti, no práve tieto mená sú v týchto dňoch v kurze. Lenže je úplne jedno, ako sa hráč volá, za koho hrá, ak simulovaním kazí najkrajšiu hru na svete, treba ho potrestať.

V obľube sú za filmovanie hlavne finančné tresty, ak teda nerátame občasné žlté karty na ihrisku. Lenže tu treba povedať, že siahnutie na financie nič nevyrieši, minimálne nie na tej najvyššej, čiže najviac sledovanej scéne. Názorný príklad. Určí sa, že napr. za štýl herecký štýl Suareza a jemu podobných v pokutových územiach by bol trest 10 000 eur. No kým pre tohto Uruguajčana sú to drobné, pričom od klubu dostal za postup ešte možno aj väčšiu odmenu, ergo by bol len zarobil, pre napr. hráča našej ligy by bola taká suma priam likvidačná. Preto je logické, že treba vymyslieť niečo, čo potrestá všetkých rovnako.

A tým sú jedine asi len zápasové tresty, navyše tie môžu mať aj výchovný charakter, ak sa správne nastavia. Ponúkame malý návod, ako by to mohlo fungovať.

Mala by sa zaviesť teda akási databáza simulantov, ktorá by sa na základe „hereckých“ výkonov napĺňala, pričom po každom novom prírastku by bol trest, povedzme za každé ďalšie simulovanie trest na jeden zápas navyše. Ale, samozrejme, treba rozlišovať simulovanie a simulovanie. Napr. za Suarezov pád proti PSG treba rovno napariť jednozápasový trest, no kto by skúsil len jemne padnúť, tomu dať akúsi pomyselnú žltú kartu, ak by to zopakoval, až potom trest na jeden zápas.

Ak by sa aj po takýchto trestoch objavili recidivisti, tak potom za druhý priestupok nech dostanú už stopku na dva zápasy, po treťom na tri atď. A kto by urobil povedzme tri vážne simulovania v jednom zápase, potom rovno spočítať trest, čiže by nasledovala stopka na šesť zápasov. Pričom by bolo len na prospech veci, ak by sa databáza hriešnikov po jednej sezóne nenulovala, ako je to v prípade žltých kariet. Ak by nejaký hráč o niekoľko sezón neskôr simuloval na spôsob Suareza povedzme 17-krát, dostal by následne trest na 17 zápasov.

Ale už ťažko predpovedať, že by sa niekto taký vôbec aj našiel, keďže simulovanie by takmer určite vymizlo, minimálne v takých rozmeroch, v akých prekvitá dnes. Hráči by si totiž rýchlo spočítali, či by to vôbec skúšali. Kluby by si zas dvakrát premysleli angažovanie takých futbalistov, nehovoriac o tom, že aj sponzori by už niekoho takého asi neoslovili, čiže vlastne peňaženka simulantov by dostala výrazne zabrať aj bez toho, že by im niekto dal finančný trest.

Treba postupovať v tomto smere naozaj tvrdo, pretože rany, ktoré dostáva futbal kvôli simulovaniu hráčov sú ešte tvrdšie. Ak sa celosvetovo známi simulanti aj vďaka takýmto alebo podobným opatreniam umúdria, potom by to bolo len dobre, aby sme videli len ich futbalové umenie. Ak nie, nech si hľadajú uplatnenie radšej v nejakom divadle, vo futbale by nemali miesto!