Aby druhá facka za týždeň pre slovenský mládežnícky futbal dostala zmysel
Päť pracovných dní tohto týždňa prinieslo pre slovenský mládežnícky futbal dve tvrdé facky. Kým jedna nás stála úspech a priniesla hanbu, druhá môže pomôcť. Čo na páni 21-tkári odpoviete na trávniku?
Komentár Filipa Chudého
Slovenská futbalová reprezentácia do 21 rokov má za sebou prvú previerku v tomto roku, ktorá dopadla katastrofálne. Horšie ako prehra 1:4 v Karvinej s Českom vyznel výkon našich mladých reprezentantov. Prehrať sa totiž môže, je to súčasť futbalu, ale nikdy by to nemalo byť po takom chabom až odovzdanom výkone, ako ukázali Hapalovi zverenci hlavne v prvom polčase. Hoci ani ten druhý veľa optimizmu nepriniesol, ak teda nerátame jeden viac-menej náhodný gól, ktorý len demonštroval české poľavenie.
Úvodný výkop piatkového duelu bol presne 84 dní pred otváracím duelom šampionátu. Ak by sme podali takýto výkon proti Poľsku, naši mladíci by sa zhovädili minimálne pred celou futbalovou Európou.
V krátkom čase by to bola ďalšia veľmi zlá reklama pre slovenský mládežnícky futbal, pretože tohtotýždňovú hanbu našej 17-tky, ktorá prehrala v rozhodujúcom zápase o postup na ME svojej vekovej kategórie s Faerskými ostrovmi 1:2, si minimálne zahraniční pozorovatelia určite všimli. Pritom našim hráčom stačila aj remíza a postúpili by na európsky šampionát oni. No takto prenechali slávu ovčiarom (preklad z faerčiny Ovčie ostrovy) z 50-tisícové štátiku. Len pre porovnanie, aby ste vedeli, s kým to naši mladíci prehajdákali postup. Až 10 slovenských miest má viac obyvateľov ako Faerské ostrovy, ktoré sú rozlohou veľké asi ako okres Nové Zámky.
Buďme preto radi, že druhá facka pre slovenský mládežnícky futbal v priebehu piatich dní prišla len na lokálnej úrovni a uťahujú si z nás prakticky len Česi. Navyše nás môže tešiť, že prišla, pretože naši mladíci evidentne prefackať potrebovali.
Kvalifikácia bola síce krásna, ale z tej sa nedá žiť večne. Za tú už sláva a pochvaly rozdané boli, preto nech nikto nečaká, že sa bude oslavovať už len prípadná účasť na ME do 21 rokov. To je totiž samostatná kapitola, preto k nej treba aj tak pristúpiť, čo by si mali uvedomiť hlavne hráči našej 21-tky.
Je síce pravdou, že zrejme značná časť slovenskej základnej zostavy bude v júni na poľskom šampionáte iná, lenže je nepodstatné, kto bude hrať, oveľa dôležitejší pre výsledok je totiž prístup hráčov ako ich mená. A ten už nikdy nemôže byť taký, aký bol v Karvinej, kde si naši mladí futbalisti asi mysleli, že vyhrajú profesorským futbalom, pričom ani jeden z nich ešte ani zďaleka nemá na to, aby mohol poslať pomyselnú prihlášku na vysokú školu futbalu, keďže najprv sa musia popasovať s výučbou na učňovke.
Preto kým tvrdý direkt od Faerských ostrovov bude bolieť slovenský mládežnícky futbal ešte veľmi dlho, facka od Česka môže našej 21-tke pomôcť, to podstatné totiž ešte len príde.