Pracuje s trenčianskymi futbalistami a hokejistami rôznych vekových kategórií a viacerými slovenskými i českými prvoligovými a extraligovými športovcami. Tam kde fyzický tréning už nestačí, nastupuje on, mentálny športový tréner Michal Kopčan. O svojej zaujímavej práci nám porozprával v exkluzívnom rozhovore.

V úvode nášho rozhovoru začnime základnou otázkou. V čom konkrétne spočíva práca mentálneho trénera v živote samotného športovca?

V súvislosti s podporou športovca po mentálnej stránke sa v minulosti viac využíval termín športový psychológ. V súčasnosti u ľudí viac rezonuje pojem mentálny športový tréner. Hlavnou náplňou práce mentálneho trénera je podpora športovca po mentálnej stránke, jeho príprava na zápas, zvládanie náročných momentov, stabilizácia športových výkonov, zvyšovanie výkonu pomocou správneho mentálneho nastavenia, ľahšie vyrovnanie sa s prehrami, rýchlejší návrat športovca po zranení, prechod do športového dôchodku atď.

S akými problémami za Vami prichádzajú športovci najčastejšie?

Je to najmä stres zo zápasov, nevyrovnanosť výkonov napríklad v tréningovom procese je schopný športovec podávať ďaleko lepšie výkony ako v zápase. Ďalej to je i častá strata koncentrácie počas zápasov. Často ma klienti kontaktujú s tým, že ich športový výkon stagnuje, majú pocit, že nenapredujú a práve v takých momentoch potrebujú posunúť svoj výkon po mentálnej stránke nakoľko si daný šport neužívajú. Doslovne u nich niekedy prichádza k určitému štádiu vyhorenia. Mám však aj dlhodobých klientov, ktorí nemajú primárny problém, jednoducho len potrebujú určité veci odkonzultovať s odborníkom a nestranným človekom. V mnohých prípadoch im pomáham riešiť aj mimo športové záležitosti.

Akú veľkú zásluhu má na výkonoch samotného športovca jeho mentálny tréner?

Nerád hovorím o mojej zásluhe pri rôznych úspechoch svojich klientov. Samozrejme ma teší každý úspech klienta. Svojich klientov nevnímam iba na základe úspechu, vnímam ich v prvom rade ako rovnocenného človeka, ktorého hodnota sa nemeria jeho športovými úspechmi. To však neznamená, že jednou z našich hlavných úloh spoločnej spolupráce je zvyšovanie výkonnosti a dosahovanie top výkonov.

Čo je pri tejto práci najťažšie?

Osobne nevnímam žiadne zásadne prekážky vo svojej práci. Základom je to, že si svoju prácu skutočne užívam, beriem ju ako poslanie. Práve naopak, som vďačný, že môžem byť svojim klientom nápomocný.

Čo je pri Vašej práci s klientom to najdôležitejšie?

Je to najmä vzájomná dôvera a diskrétnosť. Každého klienta vnímam ako osobnosť, ktorá vie našu spoluprácu taktiež výrazne obohatiť. Od každého klienta sa viem aj ja niečo naučiť. Fascinuje ma rozdielny pohľad na veci, to je jeden z faktorov, prečo je moja práca zaujímavá. Stereotyp tu jednoducho nehrozí. 

Pracujete s klientmi aj dlhodobo, alebo sa jedna len o jednorazovú záležitosť?

Každý klient prichádza za mnou s odlišnými potrebami a očakávaniami. Niekedy stačí zopár sedení, inokedy sa jedná o dlhodobú spoluprácu. Práca na mentálnej stránke športovca je vysoko individuálna.

Medzi Vašich klientov patria jednotlivci, no pracujete aj s kolektívom. Aký je pri takejto práci najväčší rozdiel?

Práca s kolektívom je špecifická, nakoľko každý z hráčov má iné potreby a očakávania. V rámci kolektívnej prednášky sa snažím hráčov naviesť na tú správnu cestu a ukázať im možno iný pohľad na vec. Následne som v individuálnom kontakte s hráčom, ktorý o spoluprácu požiada z vlastnej iniciatívy.

Pracujete aj s mladými športovcami v juniorskom veku. Čo je pri práci s takýmito klientmi najdôležitejšie?

Áno, medzi mojich klientov patria aj mládežnícki športovci, najmä hokejisti a futbalisti. Práve v juniorskom veku prichádza k najväčšiemu odlivu hráčov. Napríklad sa nevedia primerane vyrovnať s tlakom zo zápasu. Práve v takýchto momentoch pomáham športovcom porozumieť ako si vytvárame realitu, ako funguje stres, čo robiť resp. nerobiť v rôznych záťažových situáciách.

Tlak  z vonkajšieho prostredia a veľké očakávania zo strany športovej verejnosti a fanúšikov dokážu so psychikou športovca niekedy poriadne zamávať a často tu dokážu zlyhať aj tí najlepší. Ako postupovať v takomto prípade?

V rámci môjho koučingu sa nezameriavam na budovanie zručností a kompetencií klienta. Keď moji klienti pochopia, akým spôsobom si vytvárame realitu, akým spôsobom funguje naša myseľ, má to okamžitý dopad na ich osobný i profesionálny život. Moji klienti odchádzajú odo mňa s určitým poznaním a sú schopní sami seba nasmerovať tým správnym smerom. Základom je porozumenie, nie zaťažovanie klienta externými technikami a stratégiami.

V živote každého športovca je veľmi dôležité i zdravé sebavedomie. Ako je možné si ho budovať a zároveň udržať v sebe čo najdlhšie?

Sebavedomie je základným nastavením každého z nás. Jediná vec, ktorá stojí v ceste je naše osobné myslenie. Ak si uvedomíme, že naša realita je vytváraná „zvnútra von“, potom uvidíme to šťastie, ktoré nás privedie k úspechu, bezpečnosť, ktorá nám prinesie bohatstvo a naše myšlienky, ktoré určujú chod nášho života. V spoločnosti rezonuje myšlienka, že sebavedomie je odrazom úspechu a schopností. Ja si to nemyslím, nakoľko nič externé nerozhoduje o tom, ako vnímame realitu. Naše pocity sú doslovne výsledkom nášho myslenia v čase a prirodzené je to, ako sa mení naša myšlienka, tak sa menia aj naše pocity. Na základe tohto porozumenia sú klienti schopní čeliť akejkoľvek nálade.

Ako zo seba podať čo najlepší výkon?

Často počúvame, že na to, aby mohol športovec podať špičkový výkon, musí byť v dobrej emócii. Nesúhlasím s týmto tvrdením, nakoľko sa v praxi často stretávam s tým, že športovec sa pred zápasom nachádza v strese, ale v rámci zápasu je schopný podať naozaj špičkový výkon. A naopak, niekedy je pred výkonom v pohode, avšak samotný výkon je priemerný. Naša nálada sa mení v čase a nič externé nemá dopad na výkon športovca. Jediným limitujúcim faktorom je naše osobné myslenie. Mojou úlohou je viesť športovca takou cestou, aby vo výkone príliš nerozmýšľal a spoliehal sa len na natrénované automatizmy.

Raz si hore a raz dole! Aj napriek extrémnemu snaženiu i takéto obdobia postretnú športovú kariéru hádam každého profesionálneho športovca. Existuje vôbec nejaký účinný návod ako sa s neželanou prehrou a neúspech najrýchlejšie a najúčinnejšie vyrovnať?

Opakujem, že nič externé nemá dopad na naše emócie. Jediné čo cítime je naše vlastné myslenie v čase a to sa mení. Tým pádom sa mení aj naša nálada. Základom vyrovnania sa s prehrou je určité porozumenie, princípov, ktoré stoja za ľudským prežívaním. Prehry patria k športovému životu a z dlhodobého hľadiska sú prirodzené. Čím skôr je športovec schopný zabudnúť na prehru a poučiť sa z nej, tým skôr je schopný hráčsky i osobnostne napredovať.

Čo ak sa dlhodobo nedarí celému tímu? Existuje vôbec nejaký účinný liek na tímovú krízu?

V prípade, že sa tímu dlhodobo nedarí, je potrebné, aby sa každý z hráčov v prvom rade zameral na seba, na svoje napredovanie, poctivý prístup v tréningoch a zápasoch a nehľadal vinníkov v externom prostredí. Ak každý z hráčov dostane v každom tréningu a v zápase zo seba maximum, potom sa aj tímový výkon logicky zlepšuje. Dôležitý je v tomto procese prístup trénera, jeho istota a dôvera k tímu. Je potrebné hráčov smerovať na prítomný okamih, zabudnúť na to čo bolo, resp. to čo bude a koncentrovať sa len a len na to čo prebieha práve teraz. Akákoľvek analýza zo zlého pocitu nikam nevedie.

Vyrovnať sa s prehrou nie je skutočne nič ľahké. No vyrovnať sa s prehrou takých rozmerov, akú v nedávnom odvetnom osemfinálovom zápase Ligy majstrov uštedrila FC Barcelona futbalistom Paríža St. Germain sa v histórii futbalu len tak často nevidí. Čo by ste ako mentálny tréner adresovali v takejto skutočne neľahkej situácii zdolanému celku? Pomôžu tu vôbec pri takýchto a podobných veľkých športových prehrách nejaké slová?

Prehry patria k športovému životu, no športový život prehrou nekončí. Pri takejto prehre ako utrpelo mužstvo Paríža St. Germain sa ťažko hľadajú určité slová. Vyrovnanie sa s prehrou musí prebehnúť najskôr na individuálnej úrovni hráča. Aj napriek tomu, že každý z nás chce byť vždy víťazom, športový život prináša rôzne úskalia, prehry a straty. Základom vyrovnania sa je porozumenie ako si vytvárame realitu. Každá prehra je už len ilúziou v myšlienkach. Minulosť už nemôžeme vrátiť späť, avšak práve teraz môžeme pracovať na lepšej budúcnosti. Prítomnosť je jediná časová zóna, ktorá je reálna.