Po zimnej dovolenke sa do metropoly západných Čiech vracal s tromi predsavzatiami. Byť zdravý, vydobyť si miesto v základnej zostave a získať so spoluhráčmi premiérový titul. Necelých päť mesiacov stačilo na to, aby sa naplnili.

Dlhodobé zranenia ho obchádzali, pocítil dôveru trénera, strelil tri góly a navyše bol jedným z najlepších hráčov v zápase so Spartou, keď jej obrancov zamestnával svojimi nebezpečnými krídelnými únikmi. Mať na krku zlatú medailu a zdvihnúť nad hlavu ligový pohár po prvej sezóne v novom pôsobisku je priam ako z rozprávky. Viac nám už prezradí český majster, Michal Ďuriš.

Nový klub priniesol zisk ligového titulu. Aké je to byť majstrom?

Pre každého z nás je to neskutočný pocit. Ja sa z titulu teším obzvlášť, pretože je to zatiaľ najväčší úspech v mojej kariére. Keď som pred necelým rokom prichádzal do Plzne, ani som nepomyslel na to, že by sme mohli niečo takéto dokázať. Všetci sme si to užili, ale od piatku sme začali novú sezónu, a tak sa všetci sústredíme už len na to, čo nás čaká.

Posledný krok býva najťažší. Mali ste počas duelu s Ostravou aj obavy?

Zápas s Baníkom prebiehal v super atmosfére. Aj keď nás na začiatku zaskočil rýchly gól, veril som, že to otočíme a do polčasu sme viedli už 2:1. Tretím gólom sme to už len potvrdili a zvyšný zápas sme si užívali spolu s divákmi.

Čo ste prežívali po záverečnom hvizde hlavného rozhodcu?

To sa ťažko opisuje slovami. Proste, bola tam neskutočná záplava emócií.

Komu by ste chceli venovať svoju zlatú medailu?

Určite mojej rodine, ktorá ma stále podporuje bez rozdielu, či sa mi darí, alebo nie. Práve na nich sa môžem vždy spoľahnúť. Taktiež kamarátom a fanúšikom Plzne, ktorí boli skvelí počas celej sezóny.

Majstrovské oslavy museli byť dlhé a nezabudnuteľné...

Tak to áno. Celkovo boli rozdelené do dvoch častí. Prvá bola s fanúšikmi bezprostredne po hvizde hlavného rozhodcu, kedy zaplnili hraciu plochu a tešili sa spolu s nami. Potom prebehlo odovzdávanie medailí a pohára, následne sme sa presunuli na námestie, kde nás čakalo asi desaťtisíc ľudí. Sú to neopísateľné pocity. Druhá časť nasledovala po návrate z námestia späť na štadión, kedy sme ako celé mužstvo išli oslavovať.

Okrem šampanského ste mali v rukách, netradične, aj holiace strojčeky. Prečo?

Po druhom jarnom kole, kedy sme remizovali na Slovácku, novinári začali narážať a poukazovať na to, že už nie sme tá Plzeň, aká tu bola na jeseň. Preto sme sa v šatni dohodli, že kým budeme prví, neoholíme sa. Podarilo sa nám to až do konca a určite to stálo za to. Brada mi však už vôbec nechýba. (úsmev)



Po sezóne nadišla zaslúžená dovolenka, počas ktorej sa asi tiež oslavovalo...

Samozrejme a keďže to vyšlo tak, že som v tom čase mal aj narodeniny, spojili sme obidve oslavy dokopy. Pozvaní boli aj Kubo Sylvestr a Erik Grendel. Nakoľko sme všetci traja majstri, každý v inej krajine, mohli sme si porozprávať svoje zážitky.

Ani raz počas jari ste sa neobávali, že na konci sezóny nezískate titul?

Nenazval by som to obavami. Pred Spartou sme vždy mali náskok a všetko sme mali vo vlastných rukách. Veril som v naše sily, mužstvo je veľmi silné a hoci sme počas jari nepredvádzali taký pekný futbal ako na jeseň, hlavné je, že sme zvíťazili v dôležitých zápasoch. Medzi ne patril domáci duel so Spartou a taktiež v Tepliciach, kde sme vyhrali 1:0 a odvtedy som už veril, že si titul nepustíme z rúk.

Proti Sparte ste hrali v základnej zostave. Ako si na to spomínate?

Zápas bol fantastický, prišlo približne pätnásťtisíc divákov. Veľmi som sa naň tešil a užíval som si ho. Dali sme sporný gól, Horvi (Pavel Horváth) to trafil nádherne, o regulárnosti však vďaka kamerovým záberom niet pochýb. Myslím si, že sme vyhrali zaslúžene, Spartu sme do ničoho nepustili.

Skúste zhodnotiť svoje výkony v červeno-modrom drese...

Ťažko mi je hodnotiť sám seba, radšej to nechávam na iných. Prípravu a začiatok jari hodnotím pozitívne, prebojoval som sa do základnej zostavy a odohral slušné zápasy. Po siedmom kole som prestal pravidelne nastupovať. Dôležité však je, že sme zvládli to, čo možno nikto nečakal.

Podľa výkonov je zjavné, že v Plzni futbalovo rastiete. Aj vy to tak vnímate?

“Viktorka“ mi dala možnosť skúsiť si iný futbal, spoznať veľa nových ľudí a hrať po boku hráčov ako sú Horváth, Limberský, Petržela, Rezek, Bystroň... Keď som odchádzal z Banskej Bystrice, išiel som do neznámeho prostredia. Trochu som mal obavy z toho, ako to všetko dopadne. Po roku môžem povedať, že  nič neľutujem a som tu naozaj šťastný.

Onedlho začne nová sezóna. S akými ambíciami chcete do nej vstúpiť?

Chcem byť hlavne zdravý, lebo to je najdôležitejšie a presadiť sa v základnej zostave, čo je cieľom každého futbalistu. Už sa veľmi teším na predkolá Ligy Majstrov. Bude to nová skúsenosť a sám som zvedavý, ako to zvládneme.