23-ročný slovenský futbalový obranca Ján Krivák si okrem dresu svojho materského klubu obliekol už päť ďalších. Aktuálne pôsobí v tíme najvyššej slovenskej futbalovej súťaže v ŽP Šport Podbrezovej a nielen to, jeho skvelé výkony mu zabezpečili pozvánku i do reprezentačného áčka. O svojej zaujímavej ceste do najvyššieho slovenského futbalu nám porozprával v nasledujúcom rozhovore.

Si odchovancom vranovského futbalu. Ako si na svoje futbalové začiatky vo Vranove nad Topľou spomínaš?

Moje futbalové začiatky boli krásne. Áno, začínal som práve vo Vranove a na toto obdobie mám skutočne len tie najlepšie spomienky.

Ako dorastenec si pôsobil aj v Michalovciach kde si v sezóne 2009/10 odišiel na hosťovanie. Následne si sa ale zranil a ďalší takmer rok si sa dával zdravotne do poriadku...

Áno, hrával som aj v Michalovciach, ale iba na pol sezóny. Potom sa mi hosťovanie už nepredĺžilo a ja som bol mimo futbalu viac ako rok. Následne som pokračoval v rodnom Vranove.

Prvú polovicu ročníka 2012/13 si strávil na ďalšom hosťovaní, tentoraz v šiestej Vihorlatsko-Dukelskej lige, kde si hájil farby FK Soľ. Tu si si hneď po príchode našiel stabilné miesto v základnej zostave tímu. Vytúžený postup s tímom sa však v tvojom prípade nakoniec nekonal. Bolo to sklamanie?

Prišiel som tam v období, keď bolo mužstvo dosť rozhádzané a dávala sa dokopy partia. Žiaľ, nepodarilo sa nám postúpiť a to bolo pre nás veľké sklamanie.

Dobré výkony v tíme ti ale vyniesli posun do ŠK Odeva Lipany. V klube zo sabinovského okresu si strávil takmer rok a následne si sa vrátil do svojho materského klubu do Vranova nad Topľou...

Áno v Lipanoch som strávil rok svojej kariéry a neľutujem to, lebo to bola pre mňa skvelá skúsenosť.

Len donedávna sa tvoj život netočil len okolo futbalu. Pracovné povinnosti ťa v lete 2015 dostali do Rakúska, kde si sa venoval i práci kamionistu. K futbalu si sa tu dostal len okrajovo a nastupoval si v 7. lige za SV Fernschnitz. Bola to tvoja prvá zahraničná futbalová skúsenosť. Ako si na toto určite zaujímavé obdobie spomínaš dnes?

Obdobie v Rakúsku bolo veľmi zaujímavé, keďže som tam jazdil aj na kamióne a zároveň som hrával futbal. V mužstve v ktorom som hral bola skvelá partia, dobré podmienky a odvážne ambície postúpiť. Na tie časy spomínam len v dobrom.

Svoju ďalšiu veľkú šancu na futbalový návrat si objavil v Podbrezovej, kde sa ti momentálne veľmi dobre darí. Si so svojimi výkonmi a výkonmi svojho tímu spokojný?

Samozrejme, som veľmi spokojný, veď sa pohybujeme v prvej trojke. Už to len treba dokopať do konca a práve to býva často najťažšie. No verím, že to zvládneme.

Nastupovať v klube najvyššej slovenskej futbalovej súťaže je pre teba určite obrovským skokom vpred...

Áno, bol to veľký skok, ale už som si zvykol a snažím sa posúvať stále vpred.

Skvelé výkony v tíme ti dokonca priniesli miesto v nominácii na dvojzápas slovenskej futbalovej reprezentácie proti Ugande a Švédsku...

Touto pozvánkou som bol skutočne veľmi milo prekvapený. Bola to skvelá skúsenosť a zároveň i motivácia ukázať sa v národnom drese.

Aké sú tvoje ďalšie futbalové ciele?

Chcem sa stále posúvať vpred. Mojim snom je tiež vyskúšať si profesionálny futbal v zahraničí.