Ak sme si včera odmysleli tú 18tku za názvom Slovensko, cítili sme sa ako za starých dobrých hokejových čias.

Komentár Jakuba Mihálika

Keď som včera sledoval zápas A reprezentácie proti Švajčiarsku, uvedomil som si, že už poriadne dlho vo mne slovenská hokejová reprezentácia nevyplavila také množstvo endorfínov, ako kedysi. A nie som v tom sám. Asi to nebude len pocit, že vášeň Slovákov pre hokej, minimálne ten reprezentačný, trochu ochladla. 

Čo sa však dlhodobo nedarí seniorom, ,môžu dosiahnuť dorastenci. Pri včerajšom zápase našej 18tky proti majstrom sveta (!) z Fínska, som sa miestami prichytil pri tom, že povzbudzujem ako za čias, keď podobne vyrovnané zápasy s majstrami sveta zvádzalo naše Áčko. 
Zápal pre hokej včera z chlapcov preskočil aj na divákov v Poprade a cez nich aj na televíznych divákov. Včera museli mať radosť z hokeja všetci, čo sa pozerali. Hoci Slovensko nakoniec prehralo. Hoci išlo „len“ o MS 18-ročných. 

Ako zápas „len“ 18-ročných to však nevyzeralo. Výborný hokej hore-dole, plný zvratov, s početnou diváckou kulisou a najmä s odvážnym a pohľadným vystúpením našich, ktorých o cenný bod obralo len úzkoprsé neuznanie gólu rozhodcov, azda jediných aktérov, ktorí boli pripomenutím toho, že predsa len sledujeme zápas „len“ 18-ročných chlapcov, to všetko ponúklo nášmu divákovi výbornú hokejovú zábavu. 

Dlhodobo sa snažíme pracovať, či už v Tipsport lige, alebo na seniorskej reprezentačnej úrovni tak, aby sme zvýšili záujem divákov, tým pádom aj marketingový potenciál, aby tak hokej získal lepšie podmienky pre výchovu mládeže. Možno však práve z mládeže vzíde na týchto majstrovstvách iskra, ktorá opäť rozpáli slovenskú hokejovú vášeň. Minimálne včera tam už čosi bolo cítiť tlieť. 

Držím palce chlapcom, aby pokračovali v hre so srdcom. A vám odporúčam pozerať. Ak by som si včera odmyslel košíky na prilbách, cítil som sa ako za starých hokejových čias.