Futbalisti Žiliny prerušili svoje výsledkovo najneúspešnejšie obdobie v tomto tisícročí, keď zaslúžene a suverénne získali majstrovský titul. A hoci na Slovensku boli najlepší, ich skutočnú silu odhalí až pohárová Európa.

Komentár Filipa Chudého

Kto sa len trochu vyzná do nášho futbalu, tomu bolo už v strede sezóny jasné, kto bude majstrom, počas jarnej časti sa čakalo už iba na matematickú definitívu, na nič viac! Žilina si totiž už krátko pred koncom jesennej časti vypracovala taký náskok, že o ten za normálnych okolností proste nemohla prísť. Raz už síce o podobný náskok prišla, ale hlavne vlastnou hlúposťou, keď pustila v zime opory, čo vtedy výborne finišujúci Slovan využil. Teraz sa v zime poučila z vlastných chýb a titul získala úplne zaslúžene.

V tejto sezóne Žilinčanom vyšlo prakticky všetko. Do karát im zahralo to, že v úvode sezóny nemali pohárové povinnosti, ktoré už tradične slovenským klubom z ligového hľadiska skôr ublížia, no ešte viac im pomohla druhá novinka – umelá tráva. Doteraz na nej stratili len dva body, aj to z prvého kola na základe malého dunajskostredského zázraku z nadstaveného času.

Novému majstrovi sa hlavne na jeseň darilo nad očakávania. Takmer vždy skóroval ako prvý, veľmi často dokonca z úvodnej šance, pričom kto sa v našej lige dostane do vedenia, ten má obrovskú výhodu, nehovoriac o tom, že iba to umocňovalo jesennú žilinskú pohodu. Preto bola taká ľahkosť na jej kopačkách a doslovné bavenie sa futbalom. Jar už síce oproti jeseni taká dobrá v jej podaní nie je, ale to sa aj očakávalo, nedá sa totiž udržať vysoká úroveň stále. To nedokážu ani svetové veľkokluby. Hoci treba povedať, že boli viditeľné v jej hre aj prvky, ktoré jej môžu pomôcť viac ako pekná ofenzívna hra.

Žilina bola v tejto ligovej sezóne jasne najlepšia. K tomu prispela nielen jej kvalita, ale aj neschopnosť súperov. Predchádzajúci majster z Trenčína totiž doslovne rozpredal svoje nádeje, Slovan si prehral ligu už v úvode sezóny, no a ďalší vyzývatelia ani neboli. Teda bola Podbrezová, ale aj na tomto príklade vidno, aká v skutočnosti bola tohtosezónna konkurencia...  

Skončilo sa tak výsledkovo najhoršie obdobie žilinského klubu v tomto tisícročí, keďže predtým na trofej čakala maximálne tri sezóny, teraz ich bolo až päť. Pričom to bolo podporené aj tým, že v minulých štyroch sezónach jej patrilo priemerne konečné šieste miesto, čo je ligový priemer. Či ide o návrat Žiliny na piedestál slovenského klubového futbalu, kde patrila od svojho prvého titulu do predchádzajúceho, keď z 11 sezón na sebou brala 10-krát medailu, alebo len jednosezónny výstrel, na to dá odpoveď až vzdialená budúcnosť, pričom nás skôr zaujíma už tá blízka.

Pod Dubňom sa budú hrať opäť predkolá Ligy majstrov. Na postup do skupiny treba vyradiť troch súperov, pričom všetci môžu byť ťažkí a zároveň papieroví favoriti, pretože je možné, že Žilina bude už od 2. predkola nenasadená. Jej koeficient je totiž na hrane, záležať bude od toho, akí majstri v jednotlivých krajinách budú. Reálnejšie vyznieva postup do skupiny Európskej ligy, no aj to najskôr iba v prípade šťastných okolností, od žrebu počnúc a cez vývoj dvojzápasov končiac. Víťaz Fortuna ligy totiž nie je horúcim ašpirantom na skupiny európskych pohárov, to je proste fakt.

Až leto ukáže, aká je skutočná sila nového majstra. Ak si zahrá v pohárovej Európe aj na jeseň, čo sa ako jediné bude dať považovať za úspech, potom môžeme byť radi, že majstrom pre sezónu 2016/17 bola MŠK Žilina.