Najväčšie svetové a slovenské derby delili len tri dni, no rozdiel v kvalite bol ťažko merateľný. Ako na to, aby sme sa na Slovensku aspoň trochu priblížili?

Komentár Filipa Chudého

Nedeľné El Clasico bolo reklamou na futbal, hoci nič iné sa ani nemohlo čakať, keďže sa proti sebe stretli najlepší z najlepších. Z tohto pohľadu môže súboj medzi Realom a Barcou pomaly len sklamať, pretože priemernosť je neodpustiteľná. Tej sme boli svedkami na jeseň, keď El Clasico hrané v Barcelone sklamalo. Teraz nám to aktéri akoby chceli vrátiť.

O tri dni neskôr sa hralo slovenské „El Clasico“. Náš futbal a celkovo vlastne aj šport totiž nemá väčšieho derby ako je súboj medzi Slovanom a Trnavou. Táto rivalita má totiž hlboké historické korene, pričom iné novodobé rivality sú oproti tomu len akýmsi odvarom. No ak máme byť presní, potom aj najtradičnejšie slovenské derby pripomína v ostatných rokoch poriadny odvar.

Z tohto pohľadu bola táto sezóna asi aj najhoršia. Kritizovali sme atmosféru už prvého zápasu v Trnave, pritom tam bola rekordná návšteva tejto sezóny (7637 divákov). No my sa na to musíme pozerať ako na derby, nie bežný ligový zápas, preto to bola slabota. Lenže zvyšné dva súboje z tejto sezóny boli ešte horšie, čo je mimoriadne smutné konštatovanie.

Prečo sú fanúšikovia vyhnaní z tribún a kde sú tie rodiny s deťmi? To teraz rozoberať nebudeme, nech si hľadá odpoveď v sebe každý sám, no takýto stav pokračovať nemôže! Hlavne kompetentní majú o čom premýšľať, pretože futbal bez fanúšikov nie je futbal. Pre každého zodpovedného musí byť fackou na prebratie, ak na derby počuť dopadať ihly...

No facky dostali v stredu aj obaja rivali, hoci každý iným spôsobom. V trnavskom prípade nemyslíme tú výsledkovú, hoci debakel 0:3 je pre spartakovcov hanebný. Ide hlavne o spôsob, akým k nemu prišlo. Trnavčania opäť hrali zle, ich hra nemala žiaden systém, tentoraz navyše chýbali aj emócie, ktoré občas zakryjú nedostatky, preto taký výsledok.

Niektorí hráči si nezaslúžia nosiť trnavský dres, pričom nemajú kvalitu ani na našu ligu. Že sú to z väčšej časti legionári, to je už výsledok práce klubového manažmentu, ktorý tých hráčov angažoval. V stredu nastúpil za Trnavu jediný odchovanec, ktorým bol striedajúci Erik Jirka. Ako je možné, že v klube si nedokázali vychovať viac hráčov a k tomu to nahrádzajú tými, ktorých nikde inde nechceli? Ak už klub nemá peniaze na kvalitu, mal by dať šancu aspoň domácim, nie legionárskemu odpadu, horšie by to určite nebolo.

Skôr by to mohlo byť lepšie, čo sa ukázalo v stredu v spojitosti s belasými. Tí vypustili do boja štyroch odchovancov, pričom trio z nich ešte len štartuje svoju kariéru. No prakticky všetci ukázali viac, ako ukazovali pred nimi niektorí legionári, ktorí dlho nepochopiteľne dostávali prednosť, hoci nič nehrali! V Trnave dostal šancu aj Samuel Šefčík, ktorý dovtedy odohral v lige počas sezóny len tri minúty, no už stihol ukázať viac ako napr. jeho konkurent De Sa. To snáď bola pre vedenie klubu dobrá facka, že nemusia hneď splašene kupovať v naoko luxusných supermarketoch. Najprv sa treba pozrieť aj do špajze...

Samozrejme, v Slovane je trochu iná situácia ako v Trnave, keďže belasí majú aj kvalitných legionárov, ktorých dokážu zaplatiť, preto im stačí len vytrhať burinu, aby bolo vidno len pekný porast. Napr. Čavrič opätovne potvrdil, že s ním vyzerá hra Slovana úplne inak, keďže jeho rýchlosť a pohyb dodajú akoby to koliesko v belasom stroji, ktoré chýbalo, keď nemohol pre zranenie hrať a Slovan sa výsledkovo trápil. S ním v zostave na jar len dominuje, hoci v stredu mu na to stačil aj obyčajný výkon.

Vedenia oboch klubov a tiež funkcionári z iných zložiek slovenského futbalu by sa mali zamyslieť, čo urobili zle, v čom sa musia zlepšiť a hlavne to aj aplikovať do praxe. Inak bude najväčšie slovenské derby len odvarom. Pritom je v ňom potenciál, ktorý môže rozbehnúť stojaté vody slovenského klubového futbalu.