Chaos a hrôza, asi tak nejako by sa dalo opísať vystúpenie slovenských hokejistov proti Taliansku. Takto to ďalej nemôže ísť, pretože najhorší scenár ešte zažehnaný nie je.

Komentár Filipa Chudého

Chýbalo 65 sekúnd a pred druhým zápasom na MS v ľadovom hokeji by sme sa bavili o tom, že musíme Lotyšsko poraziť, inak sme výrazne namočení v boji o záchranu. No s dávkou šťastia sme sa dostali do situácie, že ak si to opäť sami nepokazíme, resp. Taliansko, papierovo najslabší člen našej skupiny, nezačne robiť zázraky, najčiernejšie scenáre môžeme schovať do šuplíka. Ale s vedomím, že stále sa dajú použiť...

Naši hokejisti hrali proti Taliansku zle. Zázraky sa síce nečakali, pričom iba snílkovia si mohli myslieť, že vyhráme rozdielom triedy, ale tiež sa nečakala taká hrôza na ľade.

Slovenskí hokejisti začali síce pomerne dobre, lenže potom sa nepochopiteľne zľakli súpera a hlavne víťazstva. Hrali bez myšlienky, v nebezpečných priestoroch bez streľby, ale za to s obavami. Pritom proti nám nehralo Rusko so špičkovými hráčmi na každom poste, ale Taliansko s bezmennými korčuliarmi.

Pri všetkej úcte k hokejistom z Apeninského polostrova, na každom poste máme lepších hráčov, lenže nebolo to vidieť, čo je naša chyba. Opäť sme urobili zo súperovho brankára hrdinu zápasu, ale to je obohratá pesnička, ktorú zažívame už s každým slovenským výberom a na každom turnaji.

Ak naši hokejisti v niečom v prvom zápase vynikali, tak išlo maximálne o strach v ich očiach. Hlavne od stavu 1:2 sa im akoby zviazali ruky aj nohy a neboli schopní niečo urobiť. Povedzme si na rovinu, vyrovnanie a víťazstvo je skôr darom šťastia a náhody, ako prejavenie umenia a schopností tohto výberu.

Dobrou správou je to, že horšie to už byť nemôže. Pretože ak by to bolo horšie, s Kórejskou republikou by sme sa v jednej kategórii tesne minuli...

Všetkými desiatimi buďme radi za víťazstvo, lebo iba to sa v konečnom dôsledku počíta. No zároveň si nemôžeme myslieť, že sme víťazi. Preto sa s odľahčením dá povedať, že organizátori to dobre odhadli, že nám našu hymnu nezahrali. Slovenskí hokejoví reprezentanti si ju proste v sobotu podvečer nezaslúžili počuť. Nech je to pre nich zároveň motiváciou, aby začali hrať dôstojnejšie a napr. už v nedeľu večer si ju mohli právom vypočuť.