Potrebujeme odlišný nápad od toho, ktorým sa prezentujeme momentálne: „napáľ to tam, hoci i do stredu, ono to tam snáď prejde“.

Komentár Jakuba Mihálika

Stará športová pravda hovorí, že ak nejaký tím nemá dostatočnú kvalitu, musí sa prezentovať nasadením a rozumným prístupom k hre. Narozdiel od prvého duelu s Talianskom, v ktorom sme sa akoby spoliehali na to, že hráči z doslova horskej ligy (väčšina tímu hráva v Alpskej lige), sa porazia sami, sme proti Lotyšom nasadenie ukázali. To sa nedá uprieť. No tentokrát tomu chýbal zasa rozum. 

Naši hráči sa na začiatku nechali ovládnuť svojou nabudenosťou. Lotyši to vycítili, neraz sa im podarilo našich vyprokovovať, vypýtať si vylúčenie, prifilmovať zranenie. Jasný rukopis zámorského kouča. A naši im sadali na lep zbytočnými zákrokmi, prípadne si zle spočítali, koľko ich vyskakuje zo striedačky. 

Keď už hovoríme o striedačke, práve na nej sa má na podobnú premotivovanosť upozorniť. Už po prvej nepríjemnej situácii, keď sme hrali v troch a následne inkasovali ešte v päťminútovej presilovke po zákroku Matouška, úlohou číslo jeden našej striedačky malo byť vštiepiť od uší hráčov, aby sa nenechali zbytočne vylučovať. Opakujem, zbytočne, pretože niekedy si situácia nedovolený zákrok vyžaduje. Faul frustrovaného Hudáčka, zbytočný zákrok kapitána, v čase, keď sme sa nadychovali k vyrovnaniu, či trest za šiestich na ľade, však do tejto kategórie nespadajú. 

Zápas sme si neprehrali v porovnaní svalov, ale rozumom. Nechýbala početnosť striel, ale chýbala rozvaha a nápad odlišný od toho „napáľ to tam, hoci i do stredu, ono to tam snáď prejde“. Keď Dravecký umne našiel Miklíka, okamžite z toho bol gól, inak sme sa však spoliehali na silu. 
Tréner Zdeno Cíger zrejme nechce byť prehnane kritický a svoj neskúsený tím nechce svojimi vyjadreniami príliš potopiť. Dúfam. Pretože, inak, ak svojim pozápasovým vyjadreniam naozaj verí, sme v kaši. Byť v globále spokojný po dvoch žalostných zápasoch, nemôže reálne odzrkadľovať stavy mysle trénera, ktorý má ambície. Spokojný kouč len málokedy prinúti svoj tím zlepšiť sa. 

A my zlepšenie potrebujeme. Radikálne. Obávam sa však, že už nemá ako prísť, keďže tím v podstate potvrdzuje, že na viac nemá. Ak spojíme vyhlásenia Jula Hudáčka a Zdena Cígera po úvodných zápasoch, tak sme vraj hrali dobre 110 zo 120 minút. Tak to videli protagonisti. My ostatní sme videli, nepočítajúc predĺženie, 120 minút hry, ktorej chýba, nielen kvalita, ale aj rozum. A tie sa za jeden deň voľna získavajú len vo sviatočných rozprávkach, nie v hokejovej realite.