Len kúsok delí Slovensko od vypadnutia z A-kategórie MS, pričom už aj samotní hráči strácajú nádej, že by sme sa sami dokázali zachrániť. Proste je to obraz práce a výchovy slovenského hokeja...

Komentár Filipa Chudého

Slovenská hokejová reprezentácia  je na pokraji vypadnutia z najvyššej kategórie MS. Samozrejme, všetko máme vo vlastných rukách, stačí so Švédmi aspoň remizovať, lenže na remízky s tromi korunkami sme reálne mysleli pred 15 rokmi, keď sme sa cez nich takto dostali do finále MS. Dnes je to skôr v rovine, že tú remízu nejako „uhaluzíme“, čo by sa podarilo vtedy, ak by sme mali naozaj dobrý deň a Švédi zlý s trochu bujarejšou nocou predtým.

Najhoršie na tom je to, že v tú remízu neveria už asi ani naši hráči. Keď totiž naša brankárska jednotka povie, že nemáme proti nim šancu, pričom práve on by mal byť základom, aby sme nejakú šancu aspoň mali, potom asi naozaj nám treba len dúfať, že sa stane menší zázrak a Taliani nevyhrajú za tri body nad Dánmi. Lebo súperiť v utorok o skóre na diaľku s Bielorusmi, kým oni hrajú proti o dve triedy slabším severským hokejistom (Nórsko), je už len zúfanie umierajúceho.

A hoci vyjadrenie Jula Hudáčka je v tej rovine, čo povedal o zápase so Švédskom, kontraproduktívne, hoc má takmer naisto pravdu, no nemal by potápať nádej, v iných veciach sa nemýli. Lenže to sú veci, ktoré naša verejnosť vedela už dávno predtým, aj my sme na to roky poukazovali, no pripadalo nám to ako mlátenie prázdnej slamy.

Keď sa naše výbery do 20 a 18 rokov (18-tka raz dokonca vypadla) v ostatnej dekáde prakticky každý rok len zachraňovali, pritom minimálne úspechy boli skôr len zhodami náhod, potom sme nemohli čakať, že nám vyrastú hráči, ktorí budú v pohode hrať vo svetovej špičke. Čo sme si za tie roky vychovali, to máme, pričom je veľký predpoklad, že môže byť ešte horšie.

Zdeno Cíger zobral na MS to najlepšie, čo mal v príprave. Mohol (mal) síce zobrať Bakoša a asi aj Lušňáka, hoci v príprave neoslnili, ale to je už teraz jedno. Cíger vsadil pri vypĺňaní kádra na extraligových hráčov, hoci slovo extra sa už aj oficiálne vynechalo, lenže tí nemajú kvalitu na medzinárodný ľad, čo tieto MS ukazujú. Toto je skutočný obraz slovenského klubového hokeja, nie vynucované reči o tom, akú máme dobrú ligu... Keď sa totiž zakáže hovoriť, že máme slabú ligu, aby sa zlepšil jej marketingový potenciál, to neznamená, že sa zlepšila.

Potom sa nečudujme, že Slovan neangažuje do KHL Slovákov. A akých akože? Jedných si dovoliť nemôže, druhú triedu má a mal, pričom tretia, ktorá je aj na svetovom šampionáte, je pre medzinárodný ľad nepoužiteľná. Veď aj v extralige hrajú prím zámorskí hráči, a treba podčiarknuť, že prinajlepšom treťotriedni! Najlepší sú v NHL, druhú trieda v dobrých európskych ligách a až zvyšok ide k nám.

Samozrejme, tento slovenský výber nie je až tak slabý, aby bol na vypadnutie, lenže nebol ani tak dobrý a hlavne psychicky silný, aby zvládol očakávania verejnosti, ktoré boli nastavené na úspech. Treba sa spamätať a zobudiť, je už 15 rokov od zlatých čias slovenského hokeja, pričom toto je výsledok, ako sa za ten čas pracovalo a stále aj pracuje.