MS v hokeji sa pomaly končia, ale hromženie na slovenskú reprezentáciu ešte pretrváva. No tiež by sme sa mali zamyslieť, kto si tie nadávky zaslúži a kto nie.

Komentár Filipa Chudého

Aj keď už prvotné emócie po neúspechu slovenskej hokejovej reprezentácie na tohtoročných MS vychladli, stále ešte budú doznievať. Názorov na to, kto je za to zodpovední, je veľa, pričom pravdu má najskôr ten, kto tvrdí, že zodpovednosť leží na pleciach všetkých zainteresovaných. Percentuálne nech si to už rozloží každý sám.

Ak by sme išli menovite, potom najviac nadávok logicky schytali tréner Zdeno Cíger a manažér Róbert Švehla. A to z toho dôvodu, že boli prví na rane. Ale už je naozaj otázne, či sú aj najväčší vinníci. Skôr nie, ako áno!

Dobre vieme, v akej situácii do toho išli. Zobrali to v čase, keď sa prakticky všetci kompetentní na čele s bojkotujúcimi hráčmi otáčali reprezentácii chrbtom. Tu si treba uvedomiť, že snáď oni ako jediní pochopili, že žabomyšie vojny skôr hokeju ubližujú, ako mu pomáhajú. Ako jediní mali gule, že do toho išli, hoci sa dostali medzi mlynské kamene, ktoré ich museli skôr či neskôr zomlieť.

To, čo oni zažívali za tie dva roky, nikdy predtým na Slovensku nebolo, ba zrejme ani vo svete. Veď kde si môžu povedať, že jeden rok mali bojkot a na ďalší sabotovanie zo strany vybraných hráčov? Navyše ako bonus neprajnosť až hádzanie polien pod nohy od nadriadených zo SZĽH. Je už naozaj vrchol, ak prezident zväzu verejne povie, že hráčom dal možnosť nejsť na MS. Nemal by byť náhodou prvý, kto by sa mal snažiť o opak? Plus aj z hráčskej kabíny zaznelo, že okolo výstroja a starostlivosti naozaj nebolo všetko s kostolným poriadkom. Asi bude len naozaj náhoda, že dva mesiace pred MS skončia pri tíme dvaja kustódi s 20-ročnou praxou pri národnom tíme, majúci podobné veci na starosti...

Slovensko nemalo šancu na týchto MS uspieť, hoci je pravdou, že mohlo a malo byť na tom trochu lepšie, také 10. miesto by viac odrazilo realitu sily tohto výberu. Cíger a Švehla určite urobili chyby, no aj kedy spravili všetko správne, výrazne lepší výsledok nedosiahneme. Len pre zaujímavosť, pred rokom sme obsadili 9. miesto a bojovali o štvrťfinále do poslednej sekundy, čiže dosiahli tradičný slovenský výsledok minulých rokov, a to tiež nemal realizačný tím ideálne podmienky. Ruku na srdce, kto by uhral za tie roky za takých istých podmienok výrazne lepšie výsledky? Nikto taký neexistuje, v slovenskej realite by sa stratili aj tí najlepší!

Nadávať Cígerovi so Švehlom môže snáď iba ten, kto urobil pre slovenský hokej viac ako oni, pričom takých teda veľa nie je. A tu treba dodať, že ani jeden z nadávajúcich sa medzi nimi nenachádza.

Cíger uprednostnil Slovensko pred NHL, kde snáď doteraz ako jediný slovenský hokejista nenechal zo seba robiť pajáca. Namiesto toho, aby sme boli radi, že v našej lige dobrovoľne hrával hráč svetových rozmerov, na vybraných štadiónoch mu ešte nadávali najnechutnejším spôsobom, čo pokračovalo aj neskôr, keď bol tréner, pričom treba podotknúť, že úspešný. Navyše koľko bývalých slovenských hokejistov sa venuje takým spôsobom mládeži? Cíger, Liba a kto ešte? Švehla pre zmenu z vlastného príjmu v NHL dával peniaze do trenčianskeho klubu. Koľko je takých Slovákov?

Cíger so Švehlom sú ľudia, ktorí slovenskému hokeju reálne pomáhajú, nie o tom iba kecajú a intrigujú. Za to, že to na týchto MS nevyšlo, to nejde len na ich tričko, hoci najviac špiny sa hádže na nich. Tie nadávky na vlastnú osobu si nezaslúžia, naozaj neexituje veľa ľudí, čo by urobilo a robí pre slovenský hokej viac.