Slovenskej reprezentácii do 21 rokov veľmi nevyšiel zápas s Anglickom, ktorý zaslúžene prehrala, veď si nedokázala vypracovať ani šancu. Pýta si to oživenie v zostave.

Komentár Filipa Chudého

Slovenská reprezentácia do 21 rokov bola akoby jeden polčas od postupu do semifinále ME v Poľsku, lenže nakoniec pocítila na vlastnej koži to, čo dala „vyžrať“ v otváracom stretnutí domácim, keď otočila výsledok. Je veľká škoda, že sme neuhrali s mladými Angličanmi aspoň remízu, pretože takto už nemáme situáciu vo vlastných rukách. No treba si priznať, že výsledok je spravodlivý.

Hneď po zápase sa síce začali šíriť reči, že sme len nemali šťastie, ba aj to, že sme vraj boli lepší, lenže ani jedno, ani druhé. Ak sa na toto stretnutie pozrieme bez pozápasových emócií, musíme uznať, že súper urobil pre výhru viac.

Veď koľko sme si vypracovali skutočných gólových šancí? Pri všetkej úcte, za celý zápas ani jednu! Dali sme síce gól, ale to nebola čistá gólová šanca, to bol skvelý center Rusnáka z rohu a hlavne geniálna hlavička Chriena. Okrem toho sme Pickforda ohrozili len dvoma strelami z 25 až 30 metrov. My sme sa ani raz nechytali za hlavy v štýle, že toto sme mali premeniť, pretože žiadnu takú šancu sme si ani nevypracovali. Je síce pravda, že sme mali slušné herné pasáže, ale je nám to nanič, keď ich nedokážeme premeniť ani na šancu.

Ani súper si síce toho veľa nevypracoval, ale okrem presných zásahov mal ešte aspoň dve gólové pozície. Prvú odvrátil dobrým zákrokom Chovan, druhú Škriniar. Angličania síce vôbec neohúrili, ale o ten gól boli lepší, hlavne ak k tomu pridáme ešte fakt, že neurobili veľkú chybu. Kým my sme chybovali nielen pri góloch, ale kardinálnu chybu urobil stratou lopty aj Rusnák, pričom ďalšie zaváhania by sme navyše našli. Nehovoriac o tom, že zlých prihrávok sme hlavne v úvode mali požehnane.

Preto naozaj nemôžeme tvrdiť, že nám len chýbalo šťastie, musíme sa pozrieť predovšetkým na seba a vlastné chyby. Tých sme urobili viac ako súper, ktorý navyše pôsobil na ihrisku o niečo málo lepšie. Keď si totiž porovnáme náš a ich tlak, bol to diametrálny rozdiel. Angličania nás dokázali zatlačiť tak, že sme boli na ihrisku viackrát rozostavení v systéme 6-3-1, keď krídla boli až pri krajných obrancoch v jednej línii so stopérmi. Samozrejme, nebol to žiadny drvivý tlak, že by sme nemohli ani dýchať, ale bol oveľa výraznejší, ako ten náš. My sme pri ňom len držali loptu a nič nevedeli vymyslieť. Ako už bolo spomenuté, žiadnu šancu sme nemali.

Počas najbližších dní sa budeme zdokonaľovať v matematike, pričom by sa patrilo, aby sme zlepšili aj náš výkon. Možno by nebolo zlé urobiť aj nejaké zmeny v zostave hlavne smerom do ofenzívy, pretože v defenzíve nemáme za koho meniť. Stopérska dvojica by sa rozbíjať nemala, no a krajných obrancov sme si akosi na ME zabudli zobrať...

Niektorí hráči, ktorí počas sezóny pravidelne nehrávali, toho totiž majú dosť, pričom proti Švédom by to bol už tretí zápas za sedem dní. Pýta si to preto nasadenie Haraslína, Šafranka a teoreticky aj Bénesa do základnej zostavy, ale posledného menovaného len vtedy, ak by naozaj niekto z dvojice Bero, Chrien potreboval vymeniť. Zohratosť osi našej zostavy je totiž naša najväčšia prednosť.