Slovenská futbalová reprezentácia do 21 rokov si semifinále na ME po 17 rokoch nezahrá, ale nemá byť prečo sklamaná.

Komentár Filipa Chudého

Netypický koniec futbalovej sezóny zažili slovenskí reprezentanti do 21 rokov. Po poslednom zápase museli čakať dva dni na to, či bol skutočne ich posledný, pričom sa ukázalo, že len čakali na vlastnú futbalovú popravu, ktorú vykonali tí mocní.

Tvrdiť, že sa Nemci s Talianmi dohodli dopredu, by bolo trúfalé, pretože ani oni nemohli vedieť, aký výsledok sa zrodí v súbežne hranom zápase Česko – Dánsko. No minimálne ukázali, že vedia počítať. Preto sa nemožno čudovať, že keď to do seba pre oboch ideálne zapadlo, následne v závere ukázali to, čo ste mohli vidieť. Akoby narýchlo podpísali medzi sebou dohodu, ktorá sa nás priamo dotýkala. Z minulosti poznáme Mníchovskú, tentoraz to bola Krakovská...

Na Slovensku sme už dokonca stihli označiť systém tohto šampionátu za nespravodlivý, pritom, keď bol predstavený, sme sa z neho tešili. Ak by to totiž zostalo po starom, na ME by sme možno ani nepostúpili, lebo by bola baráž... Samozrejme, je smutné, že to takto dopadlo a všetky okolnosti sa spojili v náš neprospech, no všetko zlé je na niečo dobré, preto UEFA minimálne možno porozmýšľa nad tým, že tento systém treba zmeniť, pričom jedinou reálnou zmenou môže byť rozšírenie na 16 účastníkov, čo nám v budúcnosti môže len pomôcť, aby sme na tento turnaj nechodili raz za 17 rokov.

V každom prípade sa naši reprezentanti nemajú za čo hanbiť. Síce ako prvý slovenský výber v tomto tisícročí nepostúpili na záverečnom podujatí zo skupiny, čo sa nám stalo až na piaty pokus (aj tak výborná bilancia na tak malú krajinu), ale môžu odísť z Poľska s vedomím, že urobili pre postup takmer všetko, čo bolo v ich silách. Slovíčko takmer je za zápas s Anglickom, kde sme si postup prehrali sami a vložili svoj osud do rúk iným.

Ale namiesto toho, aby sme sa rozčuľovali nad nespravodlivosťou, by sme sa mali tešiť z pekného piateho miesta. V to pred prvým, či po prvom zápase kvalifikácie neveril ani najväčší optimista.

Pre väčšinu kádra sa skončil mládežnícky vek, teraz na nich čaká už len veľký futbal, čo je úplne iný level. Bude na každom z nich, ako sa presadí, pričom všetci musia počítať aj s tým, že nebude to také, aké to mali v 21-tke, kde ťažili z dobrej partie. Teraz ide do toho každý sám za seba, pričom napr. Branislav Niňaj, Jaroslav Mihalík, Matúš Bero a aj ďalší už pocítili, že za hranicami je to iný chlebíček.

Preto táto poľská facka môže v konečnom zúčtovaní našim mladíkom len pomôcť. Áno, aj takýto je futbal, pričom niečo podobné na nich čaká aj v individuálnych kariérach. Pretože ešte stretnú mnoho trénerov, manažérov, spoluhráčov, rozhodcov...

Čo ťa nezabije, to ťa posilní. A hoci naši mladíci boli v sobotu večer popravení, do mužského futbalu ich to môže reinkarnovať ešte silnejších. A kto vie, možno o pár rokov im to futbalový osud vráti.