Michal Dudovič sa narodil v roku 1999, no už v mladom veku patrí medzi najkvalitnejších florbalistov na Slovensku. S talentovaným mladíkom, ktorý má pred sebou svetlú budúcnosť sme sa porozprávali o jeho začiatkoch, odchode do Švajčiarska či o celkovom postavení florbalu v spoločnosti.

Michal, už v pomerne mladom veku ste sa prepracoval do seniorskej reprezentácie, čo to pre vás znamená?

Samozrejme, znamená to pre mňa veľmi veľa. Som rád, že som od trénera dostal šancu zahrať si proti skvelým svetovým tímom. Či už sa jednalo v kvalifikácii o Švédov alebo taktiež  v Rige na MS proti kvalitným mužstvám ako Dánsko, Nórsko či Lotyšsko. Je to pre mňa veľká česť a teší ma každá príležitosť.

Bolo pre vás náročné presedlať z mládežníckych kategórií do seniorského florbalu?

Už od mladého veku som sa zúčastňoval v košickom ATU mužských tréningov, ktoré mi dali veľmi veľa. Tým pádom som prechod z mládežníckych kategórií do seniorských až tak nevnímal.

Aký najväčší rozdiel badať v porovnaní mužského a juniorského florbalu?

Najväčší rozdiel je určite v rýchlosti a v tempe. Taktiež sa objavuje aj tlak, no ten sa snažím nevnímať a sústreďujem sa len na hru.

Ako ste sa dostali k florbalu? Hrávali ste v detstve aj iné športy?

K florbalu ma priviedol môj otec, keď som mal tri roky. Neskôr som skúsil aj hokej, ktorý som hrával sedem rokov. V ôsmej triede základnej školy som sa rozhodol čisto pre florbal.

Vaším materským klubom je ATU Košice, aké spomienky máte na pôsobenie v tomto celku?

Spomienky mám neskutočné. Bude to pre mňa vždy klub číslo jeden. Od trénerov až po samotných hráčov sme boli skvelá partia, vynikajúci kolektív. Získali sme plno úspechov. Jednoducho, som vďačný za to, že som bol súčasťou takého skvelého klubu.

Momentálne ste členom švajčiarskeho SV Wiler-Ersigen, ako by ste zhodnotili vaše doterajšie pôsobenie v zahraničí?

Zatiaľ som spokojný. Trénujem často, každý tu na sebe pracuje a chce sa dostať, čo najďalej.

Dá sa vôbec porovnať úroveň florbalu na Slovensku a vo Švajčiarsku?

Rozdielov medzi naším a švajčiarskym florbalom je veľa. Samozrejme, je tam iná disciplína celkový prístup, taktiež podmienky, počet a kvalita tréningov. To sú zrejme najzákladnejšie rozdiely.

Aké sú vaše krátkodobé a dlhodobé kariérne ciele?

Môj krátkodobý cieľ je obhájiť majstrovský titul s tímom do 21 rokov a taktiež by som sa rád dostal do prvého mužstva, kde je obrovská konkurencia.

Je podľa vás reálne, aby sa Slovák živil florbalom profesionálne?

Myslím si, že slovenský florbalista by sa mohol florbalom uživiť. Potrebné je však mať vysokú kvalitu. I keď treba povedať, že na svete je iba málo hráčov, ktorý sa čisto živia florbalom.

Čo si myslíte o postavení tejto hry v spoločnosti? Zmenšuje sa rozdiel medzi popularitou florbalu a fenoménov ako futbal či hokej?

Osobne si myslím, že florbal na Slovensku veľmi napreduje. Dôkazom je počet registrovaných hráčov, ktorý neustále stúpa. Nie je to tak náročný šport ako hokej, čo je výhodné pre rodičov, no takisto pre samotné deti. Už teraz mám pocit, že popularita florbalu sa s tou hokejovou či futbalovou minimálne v Košiciach vyrovnáva. Možno raz bude florbal na Slovensku šport číslo jeden, ako napríklad vo Švédsku.

Aké sú podľa vás spôsoby, aby sa slovenský florbal priblížil svetovej elite Fínsku, Švédsku či Švajčiarsku?

To je veľmi náročná otázka. Sústredil by som sa na vyrovnanie s krajinami ako Dánsko, Nórsko či Lotyšsko, čo sa nám na šampionáte v Rige celkom podarilo, i keď to mohlo byť aj lepšie. Na druhej strane sa obávam, že TOP štvorici sa tak skoro nevyrovnáme. Ak vôbec niekedy. Je tu veľa vecí, ktoré treba na Slovensku zmeniť, aby sme sa priblížili elite. Samozrejme, všetko začína od práce s mládežou.