FC Kodaň strelila Žiline trikrát viac gólov ako sama dostala, čo je priam symbolický výsledok, ktorý odzrkadlil rozdiel medzi európskym klubom a tým slovenským.

Komentár Filipa Chudého

V minulej sezóne išli žilinskí futbalisti v našej najvyššej súťaži systémom štart – cieľ. Dokonca ich suverenita bola taká veľká, že už v polovici ročníka bolo každému jasné, že stratu na Žilinu dobehnúť nikto nemôže. Vďačili za to hlavne jesennej časti, keď mali výbornú fazónu. Do čoho vtedy kopli, to končilo v bráne. Keď sa veziete na podobnej vlne, všetko sa vám zdá ľahké, ale skutočná sila sa ukazuje vtedy, keď máte horšie obdobie, resp. keď čelíte ťažším prekážkam. Pri všetkej úcte, v minulej sezóne sa nenachádzal vo Fortuna lige pre Žilinu žiaden súper, ktorý by sa mohol označiť za kvalitné európske mužstvo.

Žilinská eufória bola pri oslavách titulu veľká, ale ani v samotnom klube nevedeli, aká je ich skutočná sila, správne len tušili, že im to ukáže až pohárová Európa.

A dá sa povedať, že už prvý zápas im to aj ukázal. Náš úradujúci majster hral síce sympaticky na pohľad, lenže na vlastnej koži sa presvedčil, že vyspelý európsky klub je kvalitou niekde inde. Kodaň síce nič svetoborné v poli neukázala, ale prakticky si vybavila postup. Z dvoch striel zo strednej vzdialenosti vyťažila žrď a gól a z dvoch svojich šancí dala dva góly. Nič viac nemala, nič viac na Žilinu ani nepotrebovala.

Presne takto sa má hrať v pohárovej Európe, pričom práve toto je jeden z hlavných rozdielov medzi našimi klubmi a tými, čo hrávajú skupinové fázy. Z minulých sezón si stačí spomenúť na Legiu Varšava a Steau Bukurešť, pričom takých príkladov by sme našli desiatky.

Žilina síce ešte vyradená nie je, ale zrejme už nikto neverí na zázrak. FC Kodaň je totiž konsolidovaný klub, kde podcenenie situácie takmer určite nehrozí. Navyše je vôbec otázka, či majú žlto-zelení na to, aby dali v Kodani minimálne tri góly a žiaden nedostali, zvlášť, keď si nedokázali udržať kľúčových hráčov, ktorí pred Ligou majstrov uprednostnili druhú kórejskú ligu a okamžitý odchod do Izraela, kde sa liga začína mimochodom až v druhej polovici augusta...

Bohužiaľ, to, čo Žilina dlhšie budovala, nevyužila v skutočne dôležitom zápase, hoci možno ani to by nestačilo, keďže už aj úvodné predkolá Ligy majstrov sú úplne iná súťaž. Darmo sa je vyhovárať na rozhodcu, treba sa predovšetkým pozrieť na vlastné chyby.

Prečo sa neudržal káder? Prečo nie sú dostatočné náhrady za chýbajúcich hráčov? Prečo domáci tréner v zápase nezareagoval na boľavý pravý kraj obrany, kde sa začali kopiť chyby a len čakal, dokým tadiaľ prídu dva rozhodujúce góly? V odpovediach na tieto otázky treba hľadať odpoveď, prečo je to taký rýchly európsky proces.

Je síce pravdou, že aj Kodaň pustila svojich kľúčových hráčov, lenže ona zodpovedné náhrady už mala pripravené. Navyše v stredajšom zápase jej tréner správne zareagoval, keď videl, že mu horia v prvom dejstve kraje obrany. Zmenil rozostavenie a ešte k tomu aj presunul svojho najlepšieho hráča na najväčšiu žilinskú slabinu, z čoho boli dva takmer určite rozhodujúce góly.

FC Kodaň lepšie oproti Žiline pracuje v dlhodobom horizonte, bolo tak aj toto leto, navyše aj v samotnom zápase, preto je výsledok 1:3 logickým vyústením.