Je označovaný za momentálne najväčší talent slovenskej cyklistiky. 17-ročný Žilinčan Matúš Štoček môže v budúcnosti svojimi fantastickými výkonmi na bicykli napodobniť svojho rodáka, fenomenálneho Petra Sagana. Má na to všetky predpoklady. O svojej nádejnej cyklistickej kariére nám porozprával v nasledujúcom rozhovore.

Matúš, tvoja športová kariéra sa zo začiatku vyvíjala skutočne zaujímavým spôsobom. Od svojich šiestich rokov si to skúšal najprv s lyžovaním. Prečo si si nakoniec vybral práve cyklistiku?

Áno, začínal som s lyžovaním a ako letnú prípravu sme mali bicykel. Bavilo ma to, skúsil som nejaké preteky a celkom sa mi darilo. Neskôr som sa tomu začal viac venovať a prišli aj nejaké víťazstvá. Dva roky som to kombinoval s lyžovaním, no neskôr to začalo byť veľmi náročné na čas venovať sa dvom veciam naraz. Nemalo pritom zmysel robiť oba športy a ani jeden nie na sto percent, preto som si musel vybrať a vyhrala cyklistika.

Svoj talent si začal naplno rozvíjať v CyS (Cyklistický spolok) Žilina, dnes viac známej pod názvom CyS Akadémia Petra Sagana, kde si ťa pod svoje ochranné krídla vzal Milan Novosad. Ako si na svoje začiatky v žilinskom klube spomínaš dnes?

Áno, hneď ako som prišiel do klubu, tréner Novosad sa ma ujal a pracuje so mnou dodnes. Začiatky boli ťažké, ale kde nie sú. Bavilo ma to, takže som ani veľmi nerozmýšľal nad tým, že som si vybral zle.

Čo bolo v tvojich cyklistických začiatkoch najťažšie?

Bolo to už dosť dávno, ale určite to boli hlavne tréningy a celkovo tie všetky nové veci, ale ako som už spomínal, vtedy som nevnímal, že je to pre mňa náročné.

Aké zázemie a podmienky ponúka táto akadémia svojim budúcim cyklistickým hviezdam?

Myslím si, že prístup k pretekárom je na vysokej úrovni. Tréner dáva šancu každému, chce nás posunúť ďalej a snaží sa nám vo všetkom  poradiť a povedať o všetkých veciach, ktoré robíme dobre i zle. Ako vie byť dobrý, tak si vie spraviť aj poriadok. Keď robíme to čo od nás vyžaduje, pochváli nás. Keď sú momenty, že na to kašleme, dá nám to pocítiť. Máme tu skvelý tréningový i pretekársky program, čo je pre pretekára jedna z najdôležitejších vecí.

Momentálne pretekáš už druhý rok v kategórii juniorov. Aké najväčšie úspechy máš už za sebou?

V tejto kategórii je to zatiaľ piate miesto zo Svetového pohára v Belgicku, bodkovaný dres na Svetovom pohári vo Francúzsku, biely dres na Svetovom pohári vo Švajčiarsku, víťazstvo na Svetovom pohári v Nemecku a okrem iného som sa stal i majstrom Slovenska s hromadným štartom a majstrom v časovke jednotlivcov.

Kto je tvojim cyklistickým vzorom?

Jednoznačne Chris Froome.

Mnohí ľudia ťa často prirovnávajú k nášmu dnes už veľmi úspešnému cyklistovi Petrovi Saganovi, ktorý tak ako ty sám vyšiel práve zo žilinskej cyklistickej liahne. Ako vnímaš takúto reakciu ľudí?

Je ťažké porovnávať niekoho kto je úplne hore a niekoho, kto sa tam ešte len snaží pomaličky dostať. Samozrejme je to príjemné vedieť, že v očiach ľudí sme si podobní, ale každý kto sa vyzná aspoň trošku v cyklistike, vie kto je kto. Môžem sa s ním porovnávať zatiaľ len v tom, že so mnou spolupracuje jeho bývalý tréner a tak ako on i ja trénujem v Žiline.

Stretol si sa s Petrom už aj osobne?

Áno, stretli sme sa už niekoľkokrát. Na majstrovstvách Slovenska v Ždiari nad Hronom mi hneď spolu s bratom Jurajom a Mišom Kolářom v cieli gratuloval, čo ma veľmi potešilo. Myslím si teda, že aj on sám už o mne niečo zaregistroval. (smiech)

Určite ani tvojej pozornosti neunikla kauza s vylúčením Petra Sagana zo 104. ročníka cyklistických pretekov Tour de France.  Ako ju z tvojho pohľadu vnímaš ty sám? Bolo, alebo nebolo rozhodnutie jury správne. Stratili podľa teba tohtoročné preteky u diváka týmto rozhodnutím na atraktivite?

Je to jednoznačné pochybenie rozhodcov. Žiaľ, oni tam majú hlavné slovo. Keď rozhodca povie, že ste z kola von, môžete byť aj niekoľkonásobný majster sveta a víťaz Tour de France, no nič vám to nepomôže. Peťo dal cyklistike veľmi veľa a určite je jeden z tých, čo ju najviac zviditeľnili. Niekde som čítal, že sledovanosť týchto pretekov klesla na niektorých televíznych staniciach o polovicu. To svedčí len o tom, koho chcú ľudia na týchto pretekoch vidieť najviac.

Netajíš sa tým, že tvojim snom je byť súčasťou Pro Tour tímu a tým, čo ťa dnes tak veľmi baví, sa jedného dňa aj živiť. Cesta na vrchol bude však ešte poriadne náročná...

Chcel by som sa cyklistikou živiť a robiť ju profesionálne. Bude to ťažké, ale ak by to bolo ľahké, tak to robí každý. Ja osobne do toho dám všetko, uvidíme čo bude ďalej.