Opitie rožkom stačí iba v našej lige, v Európe sme opätovne vytriezveli
S výnimkou Ružomberka všetci ostatní slovenskí pohároví zástupcovia dostali v Európe padáka. Smutná realita nášho klubového futbalu.
Komentár Filipa Chudého
Ešte sa ani nezačal nový ročník našej najvyššej súťaže a slovenské kluby už prakticky opustili európske pohárové súťaže. Výnimkou je iba Ružomberok, pričom zostáva len dúfať, že nepredĺžil slovenskú pohárovú agóniu len o dva týždne.
V každom prípade treba Liptákom zagratulovať, zaslúžene ako jediní z našich klubov postúpili ďalej. Iba oni totiž hrali skutočne pohárovo. Bola tam defenzíva, ofenzíva, trpezlivosť, psychická vyzretosť, čiže ukázali to, ako by sa mali takéto zápasy hrať. Ostatné naše tri kluby ukázali len imitáciu pohárových výkonov. Ale treba tiež dodať, že Ružomberok žiaden úspech ešte nedosiahol, tým je len postup do skupiny. Budeme im držať palce, môže sa to podariť, anglické kluby sú v týchto predkolách hrateľné pre každého (viď trápenie West Hamu v minulých dvoch sezónach), aj keď prípadne ďalší súper by bol potom v play-off takmer určite ťažší. Ale najprv treba prejsť cez Everton, čiže žiaden dvojzápas za odmenu a podobné keci nech sa ani neozývajú.
Žilina, Slovan a Trenčín sklamali do jedného, pretože vypadli so súpermi, ktorí boli hrateľní. FC Kodaň už dávno nebol takto slabý, ale zaslúžene postúpil. Sympatické výkony sú totiž dobré maximálne na opitie rožkom v našej lige... Lebo potom príde európsky súper a všetko to, čo naša liga neodhalí, stojí nášho majstra postup, pričom je jedno, či to bola Žilina, alebo v minulých sezónach Trenčín a Slovan. V ostatných rokoch tá istá pesnička dookola. V danom ročníku jednooký medzi slepými vyhrá našu ligu a potom rýchly padák v predkolách, teda s jednou výnimkou, keď sa Slovan dostal vďaka dobrému žrebu až do skupiny, lenže tam ho nepripravenosť dobehla...
U belasých toto leto predsa len nastala jedna zmena, keď po dlhých rokoch nevyhlasovali, že chcú postúpiť do skupiny, práve naopak, samotný tréner povedal, že nie sú na ňu pripravení. Ku cti mu slúži, že to verejne priznal, no na druhej strane, keď je takto motivované mužstvo, potom sa nečudujme, že niekto proti priemernému dánskemu klubu nedá za dva zápasy 10 čistých šancí... Škoda reči, všetky malé pozitíva, ktoré Vukomanovič za necelý rok svojou prácou nazbieral, hodili proti Lyngby do kanála. Proste za Slovan sa musí hrať každý zápas naplno! Vedia to niektorí hráči v ňom?
To Trenčín nemal priemerného, ale rovno podpriemerného izraelského súpera, ktorý takmer vypadol z najvyššej súťaže. Vyhral síce Izraelský pohár, ale to tak, že vo svojej časti pavúka dostal samých slabých súperov, pričom potom mu už stačilo len doslova „uhaluziť“ finále s Maccabi Tel Aviv. Trenčín bol síce v poli lepší, ako aj Slovan, lenže obaja nedali do hry srdce, čo ukázal napríklad Ružomberok, preto on mal potrebné šťastie na svojej strane, kým iní nie.
Hanba, fraška, realita, vytriezvenie... Môžeme použiť hocijaké podobné slová, pričom len tak opíšeme vystúpenie našich klubov v pohárovej Európe. Samozrejme, ešte je tu Ružomberok, pričom všetci mu naozaj tuho držme palce. Pozreli sme si totiž predbežné koeficienty našich klubov do budúcnosti, ktoré práve Liptáci môžu každému trochu navýšiť. No ak bolo zle, vedzte, že bude takmer určite ešte horšie...