V úvode novej sezóny sa do výsledkových problémov dostala Žilina. Prečo úradujúceho majstra zaslúžene nachytali papieroví outsideri?

Komentár Filipa Chudého

V úvode nového ročníka Fortuna ligy najviac zaujala Žilina. No nie tým, že ako najväčší favorit súťaže potvrdzuje tento status nejakými výnimočnými výsledkami, práve naopak, nemá ani bod. A to hrala proti klubom, ktoré budú potrebovať veľkú dávku šťastia, aby sa dostali do hornej šestky. Skôr budú na konci sezóny otvárať šampanské, ak sa vyhnú zostupovým priečkam, ku všetkej úcte k posledným dvom nováčikom.

Je veľa príčin, prečo má Žilina takýto nevydarený začiatok súťaže, ale všetky by sa dali zhrnúť do ich vlastného sebaklamu. Tu ani tak nejde o to, že by sa po minulej pre nich úspešnej sezóne uspokojili, len proste neodhadli vlastné sily. Toľko chvály na svoju adresu počúvali, až tomu uverili.

Všetko to odštartovalo vyhlásením Adriána Guľu pred úvodným duelom sezóny s FC Kodaň, že vraj emočne a mentálne nepripravený Mabouka nemá takú kvalitu ako hráči, ktorí mu zostali. To snáď bolo myslené len ako povzbudenie pre tých, čo mali kamerunského reprezentanta nahradiť, pretože v skutočnosti to je totálny nezmysel, ktorý prax potvrdila. Práve cez pravý kraj obrany totiž Žilina vypadla s hrateľným FC Kodaň (viď Vardar Skopje), navyše cez pravý kraj prehrala doma s Prešovom, najslabším mužstvom minulej sezóny, ktorí v nej nevyhral vonku jediný ligový zápas. Úvod sezóny ukazuje, čo znamenal Mabouka pre Žilinu. Bez neho je jej defenzíva minimálne o triedu slabšia. Už nie je tak kompaktná a súperi si v nej robia čo chcú.

Ešte viac sa Žilinčania klamú vyhláseniami po zápasoch. Hlavne po oboch dueloch s Kodaňou a v Nitre sme mohli počúvať reči jej hráčov, že ako sme my dobrí, drvíme súpera, ten nič nehrá a má len šťastie... Herne síce Žilina lepšia bola, lenže futbal sa skladá z množstva detailov, pričom ich súperi v nich boli lepší, preto zaslúžene vyhrali. Držanie lopty je pekná vec, ale ešte krajšie a hlavne účinnejšie sú presné finálne prihrávky, efektivita, kompaktnosť, súbojovosť, psychická odolnosť atď.

Taktiež nebude pravda to, že Žilina má kvalitné náhrady na každý post, pričom Guľa si tento týždeň pochvaľoval konkurenciu na tom brankárskom. Mandous má síce slušnú rozohrávku, ale taký Holec by možno viac chytil... Nehovoriac o tom, že kto je odchovanec a kto legionár. Vlastne celkovo legionári nespĺňajú podmienky, snáď s výnimkou Diaza a náznakov Otubanja. Zvyšok len zaberá miesto, hoci z niektorých nejaký osoh aspoň je, len nie taký, aký sa očakával a bol by žiadaný.

Zhrnuté a podčiarknuté, Žilinčania si to musia predovšetkým upratať v hlave a priznať si svoje chyby a problémy, nie vyhlasovať hlúposti, hoci im možno veria (chcú veriť), no potom na to doplatia. Paradoxne, v tomto by si mali zobrať príklad zo Slovana, pretože belasí si sami otvorene povedali, že nemáme aktuálne na európsky úspech, musíme sa zlepšovať, potrebujeme posily, chce to hrať lepšie. A to majú v úvode sezóny oveľa lepšie výsledky, lenže nezalepilo im to oči.

Žilina je v každom prípade stále najväčší favorit na titul, ale dostáva sa do problému, pretože mať po dvoch kolách na najvážnejšieho súpera v boji o titul šesťbodové manko, to je pre ňu najhorší možný začiatok. Ale ešte nič nie je stratené. Rozdiel je len v tom, že žlto-zelení sa dostali do polohy musíš a už si nemôžu dovoliť ďalšie straty, tobôž nie s outsidermi.