Futbal je v súčasnosti hlavne o financiách, no niekedy je za konaním ľudí v ňom aj o niečo viac. Rovnako aj pri Neymarovej prestupovej ságe, a to na oboch stranách.

Komentár Jakuba Mihálika

V Barcelone je momentálne persona non grata číslo 1. Stále nesiaha v tejto kategórii Luisovi Figovi ani len po členky, no sochu Neymarovi Katalánci určite nepostavia. Fanúšikovia Blaugranes síce hromžia a vykresľujú Neymara ako hamižného zlatokopa, no za jeho rozhodnutím treba hľadať viac ako peniaze. 

Iste, do Paríža odchádza za vyšším platom. Ale 30 miliónov eur, ktoré si v Paríži vydupal, by si v krajnom prípade dokázal vydupať aj v Barcelone. Alebo by sa im veľmi výrazne priblížil a ako člen jedného z troch marketingovo najvýraznejších klubov sveta by na reklame chýbajúce peniaze zarobil mrknutím jedného oka. Jeho prestup nie len je o tom, že v PSG zarobí viac. 

Je za tým túžba vystúpiť z tieňa. Roky futbaloví odborníci hovoria: najlepší na svete sú Ronaldo, Messi (prípadne Messi a Ronaldo, na poradí nezáleží)...tretí je Neymar, ale...Len ťažko môžete pomýšľať o pomyselnú korunku pre najlepšieho, ak vo vlastnom klube hráte až druhé husle. Tak to je. Akokoľvek dobrý futbalista môžete byť, ak hráte po boku žijúcej legendy Messiho, ste až druhý. 

Na Barcelonu uplynulých troch rokov sa bude spomínať ako na jeden z najlepších tímov histórie, ale bude sa na ňu spomínať ako na trio. Trio MSN. Možno o dvadsať rokov, keď sa niekto pri tradičnej debate o tom, kto patrí medzi najlepších futbalistov histórie, zmieni o Neymarovi, jeho oponenti budú hovoriť: „bol dobrý, ale dokázal by to bez Messiho a Suareza?“. A presne z tohto sa Neymar chce vymaniť. 

Ja sa mu ani nečudujem. Každý človek, bez ohľadu na povolanie, ktorý chce niečo dokázať, to chce dokázať predovšetkým sebe. Do istej miery si zaslúži Neymarovo rozhodnutie uznanie. Ide do tímu, ktorý reálnu šancu na zisk Ligy majstrov až dodnes nemal. Ak sa to PSG podarí, tak to bude z veľkej miery zásluha práve jeho. Neprichádza do tímu, kde sa popri niekom zvezie. Chce byť lídrom a dokázať, že môže byť najlepší, tak, ako mu to už od tínedžerského veku predpovedali. Ak sa mu to nepodarí, aspoň to skúsil. 

Aj Robbie Williams opustil Take That, aby si dokázal, že na úspech nepotrebuje ďalších. Aj Jennifer Aniston sa rozhodla opustiť Priateľov, aby do konca života nebola Rossova Rachel. A príkladov by sme našli v každom povolaní hneď niekoľko. Na futbal sa vždy pozerá trochu inak. Lebo klubizmus, vernosť a kto vie čo ešte. 

Neymar si šiel do Barcelony splniť sen. Prvý. Zahral si po boku hráča, ktorého považuje za najlepšieho na svete, vyhral s ním trofeje, mnohému sa priučil. S Barcelonou ho však okrem toho nespája viac. Nenarodil sa tam, nie je tamojším odchovancom, preto reči o porušení vernosti klubu sú zbytočné. Barcelona bola pre Neymara prvým snom, teraz si ide plniť ďalší. No hard feelings. 

Barcelona však „hard feelings“ voči Neymarovi má. Avšak nie len preto, že chce hráč odísť. Nie je prvý, ani posledný. Navyše, neposilnil priameho rivala a klub zaňho zinkasuje sumu, z ktorej sa zatočí hlava aj tým najskúsenejším. Barcelona sa durdí z iného dôvodu – nie je na Neymarov odchod pripravená. 

Momentálne vo svete nie je hráč, ktorý by Neymara plnohodnotne nahradil. A tých, ktorí by azda na to mali potenciál, sa Barcelone doteraz nedarilo získať. Možno sa to zmení, keď po odchode Neymara hráči budú predsa len vidieť priestor na to, aby mohli hrať v základnej zostave. Tak či onak však do úvahy prichádzajú len hráči ako Dybala (Juventus ho nechce pustiť), Coutinho (čuduj sa svete, ani Liverpool jeho, navyše to nie je hráč, ktorý nahradí Neymarove góly), Dembele (zatiaľ kilometre za Neymarom), prípadne hráči, ktorých majú rozchytaných konkurenti a Barcelona by do hry prišla neskoro (Mbappé). 

Preto aj po zinkasovaní rozprávkovej sumy 222 miliónov, v Barcelone ostáva trpkosť v ústach. Ak sa klubovému manažmentu nepodarí investovať túto obriu čiastku tak, aby tím nestratil na kvalite, budú padať hlavy. Po tom, čo Neymar svojim príchodom položil Rossella, môže svojim odchodom položiť aj druhého prezidenta Barcelony po sebe. V tejto disciplíne zrejme utvorí rekord. 

Za celým týmto prestupovým humbukom okolo Neymara je teda viac ako len peniaze. Neymar do PSG nejde preto, lebo dostane veľa a Barcelona sa hnevá, aj napriek tomu, že dostane veľa. Niekedy ani "veľa" nestačí.