Na Slovensku sa konal veľký futbalový sviatok, aspoň tak sa to niekde prezentovalo. Aj by to bola pravda, ak by sme boli minimálne v septembri...

Komentár Filipa Chudého

V kalendári nám svieti 4. august a slovenský klubový futbal nemá v pohárovej Európe už žiadne zastúpenie. Niečo také náš futbal ešte nezažil, hoci na skoré augustové vypadnutia sme už akosi trénovaní, no v tomto prípade by malo ísť o kalendárny negatívny rekord. A pritom skutočné európske boje začínajú až 12. septembra.

Tretiu sezónu za sebou naše kluby v predkolách do jedného zlyhali, pretože cieľom v nich je kvalifikovať sa do skupinovej fázy. Ak má niekto za cieľ len sa predkôl zúčastniť, nech sa do nich radšej ani neprihlasuje. Urobí tým službu nášmu futbalu.

Najdlhšie tento rok vydržal v predkolách Ružomberok, ale ani v jeho prípade niet nad čím plesať. Od skupinovej fázy bol vzdialený asi tak, ako Wayne Rooney od kvalitnej výkonnosti.

Už pred dvojzápasom s Evertonom sme napísali, že anglické mužstvá sú v tejto fáze hrateľné absolútne pre každého, čo sa aj potvrdilo. Veď nedávno musel West Ham vybojovať postup na Malte cez penalty, aby v ďalšom predkole aj tak vypadol s rumunským súperom. Preto ak si niekto myslel, že Liptáci dostanú dva debakle, ten sa do futbalu vyzná ako slovenskí politici do spravodlivého rozdeľovania eurofondov...

Ružomberok síce hral dobre, ale nehral zas tak, aby si zaslúžil postúpiť, čo je škoda, pretože cez tento Everton sa dalo a asi aj malo prejsť, ak teda nechceme naveky vekov zostať v európskom suteréne. Z neho sa dostaneme len tak, že takýchto súperov (iných ani už nedostaneme) budeme vyraďovať. Slovinské Domžale vo štvrtok vyradilo Freiburg, chorvátsky Osijek PSV, maďarský Stoličný Belehrad zas Bordeaux, preto nech nikto nehovorí, že sa to nedá. Dá! To len slovenské kluby (aktuálne) nedokážu prekročiť svoj tieň.

Je to dôsledok našej ligy, ktorá sa musí zlepšiť. Všetci vieme, že nemá veľkú kvalitu, ale zároveň nám Everton ukázal, že ani anglická nie je taká dobrá, aký na Slovensku panuje názor. Vidíte to, stačia plné tribúny a hneď aj hráči z našej ligy vyzerajú ako rovnocenní súperi preplácaným a niektorými obdivovaným hviezdam. Samozrejme, liverpoolsky klub mal lepšie individuality, ktoré vlastne rozhodli, ale celkový rozdiel až taký markantný nebol.

To je dobrá správa pre náš futbal, ale zároveň z nej nič nemáme. Budeme mať len vtedy, ak budú podobné návštevy aj na našu ligu, čím všetky zápasy v nej dostanú iný náboj a tempo, ktoré by sme následne zúročili v pohárovej Európe. Lenže skôr bude mať pravdu ten, kto bude tvrdiť, že ďalších 11 rokov pod Čebraťom toľko ľudí nebude.

Preto nie je zrejme na mieste radosť z toho, že pod Tatrami bol zaujímavý zápas s lichotivým porovnaním síl pre náš futbal. Skutočná radosť príde až vtedy, keď to bude u nás na dennom poriadku. Teraz sa skôr hodí smútok, pričom sa vraciame na začiatok komentára, veď sa pozrite do kalendára...