Prestup Kyliana Mbappého potvrdzuje, že pravidlá Finančného Fair Play nefungujú a kluby ho bez problémov obchádzajú.

Komentár Jakuba Mihálika

Už keď do parížskeho Saint-Germain prestupoval Neymar, pýtala sa prakticky celá futbalová verejnosť, ako je možné, že tento megalomanský nákup neporušuje pravidlá FFP. Keď však Parížania pridali ďalší takmer 200-miliónový nákup Kyliana Mbappého z konkurenčného Monaka, boli sme si všetci prakticky istí, že to nemôže byť v súlade s pravidlami FFP. 

Lenže pravidlá FFP sa dajú obísť. A veľmi ľahko. Zdá sa dokonca, že UEFA PSG pomohla v nájdení riešenia, ako sa im vyhnúť. V nedeľu totiž prebehla správa, že onen prestup Mbappého je pozdržaný, práve kvôli zisťovaniu súladu s FFP. Správy hlásili, že UEFA s PSG intenzívne diskutuje o predmetnom obchode, no v pondelok už bola na svete správa, hovoriaca, že Mbappé predsa len prestúpi a PSG neporuší FFP. 
Ako? Jednoducho. Múdre hlavy vymysleli, že sa mladý Francúz presťahuje do Paríža na ročné hosťovanie, ktoré sa na začiatku sezóny 2018-2019 automaticky premení na prestup v proklamovanej výške 180 miliónov eur. Čo tým PSG získa? Čas. Veľa času. 

Ak by sa v jednej sezóne uskutočnili prestupy Neymara aj Mbappého v celkovej hodnote 400 miliónov + výplaty, malo by PSG čo robiť s tým, aby sa za sezónu 2017-2018 dostali na nulu, aj po amortizácii týchto prestupov.

Ak totiž hovoríme o tom, že oba kontrakty sú päťročné a PSG tak môže „rozdeliť“ ich hodnotu do piatich rokov, za sezónu 2017-2018 by sa len kvôli týmto dvom hráčom museli ich príjmy vyšplhať na úroveň približne 120 miliónov eur (prestupové čiastky + mzdy). Ak od toho odpočítame za tento rok Mbappého, problém PSG je menší. Na vykrytie sezóny 2017-2018 by im stačilo nejakých 90 miliónov, na čom už začali pracovať v podobe odchodov Matuidiho (20 miliónov + mzda), Jeana-Kevina Augustina (13 miliónov + mzda), hovorí sa o Draxlerovi a ďalších. Ak sa totiž pri nákupe dá prestupovú čiastku „rozdeliť“ do počtu rokov trvania kontraktu, pri predaji hráčov sa daná čiastka ráta do hospodárského výsledku v sezóne, v ktorej k predaju došlo. 

Šikovný ťah s najlukratívnejším hosťovaním v histórii, tak dáva PSG čas na „vykrytie“ dvoch najdrahších prestupov histórie. Problém samozrejme neodchádza a presúva sa vo väčšej miere na ďalšiu sezónu, no predsa len je to pre Parížanov výhodnejšie, ak budú môcť predávať aj v nasledujúcej sezóne, nie automaticky po tom, čo všetky kluby vedia, že PSG musí predávať, za akúkoľvek cenu. A aj keby sa PSG nepodarilo dostať sa na nulu za nasledujúcu sezónu, Finančné Fair Play na to príde až v sezóne 2019/2020, keďže sa skúma sezóna ako celok až po jej skončení. 

PSG tak vyzlieklo pravidlá FFP donaha. Ukázalo ostatným klubom návod, ako sa dá systém obísť a mám pocit, že dokonca s požehnaním UEFA. Neviem, či je za tým snaha UEFA trochu vyrovnať misky váh európskeho futbalu, ktorému dominuje Real, Barcelona, Bayern ako lídri „starých“ veľmocí, no určite viem, že by sa pravidlá FFP mali zmeniť. Inak je celý systém k ničomu a len na okrasu.