Slovenská futbalová reprezentácia vie, že záver tohto futbalového roka bude náročný. Ale jej misia musí mať jediný smer.

Komentár Filipa Chudého

Hoci sa už o slovo hlásia ligové povinnosti, ešte stále v nás doznievajú posledné okamihy zo septembrového kvalifikačného dvojzápasu. Ten dopadol pre nás priemerne. Ani sme si pozíciu nesťažili (možná remíza so Slovinskom), ale ani nevylepšili (možná výhra v Anglicku). No v každom prípade aspoň v slovenskom futbalovom národe zostáva pocit, že reálne na postup na MS máme.

Nebudeme si ale klamať, že tu bol celoplošne stále. Pred necelým rokom po všetkých kauzách a úvodných dvoch prehrách v kvalifikácii tu diplomaticky povedané panovala pesimistickejšia nálada. V tom čase som napísal okrem iného aj toto:  „Postup máme vo vlastných rukách, keďže sme určite lepší ako Škótsko, Slovinsko, Litva a Malta, pričom pri stopercentnej koncentrácii si môžeme trúfať aj na Anglicko. Ak si to teda nepokazíme zbytočnými rozbrojmi, minimálne baráž by nám uniknúť nemala. Ale najskôr nesmieme prehrať sami so sebou.“ Tieto slová platia stále, jediným súperom, ktorý nás môže pripraviť o postup, sme my Slováci.

Preto nechváľme prehru v Anglicku, aby sme si na ne nezvykli, takýmito výsledkami sa na svetový šampionát totiž nepostupuje. Áno, bol to sympatický výkon, pričom prvú polhodinu svetových parametroch, ale futbal sa hrá 90 minút, no a keďže Angličania boli lepší hodinu, prehra 1:2 reálne odzrkadľuje dianie na trávniku. A hoci sa o tom nehovorí, skôr sa šíri opak, práve v tomto treťom porovnaní s kolískou futbalu za krátke obdobie sme boli najďalej od bodového zisku. Na Eure sme jeden bod zaslúžene získali, doma sme nešťastne prehrali až v nadstavenom čase a teraz sme zaslúžene prehrali. Futbal nie je súťaž krásy, ale boj o body.

V každom prípade, ak budeme hrať v Škótsku tak, ako sme hrali proti Slovinsku a v úvode v Anglicku, potom sa nemusíme báť. A doma Maltu musíme dať, aj keby našim hráčom došla postupne para ako vo Wembley, kde sa prejavila ich slabá zápasová vyťaženosť v kluboch, česť výnimkám. Ale hádam do novembra budú mať všetci dobrú zápasovú prax, lebo baráž sa hrá tiež na dva zápasy v krátkom čase...

Síce ešte môžeme skupinu vyhrať, ale tú sme si reálne prehrali už v úvode kvalifikácie. No postup na MS máme stále vo svojich rukách a ani v jednom momente tomu nebolo inak, hoci zo zbrane na hlave, ktorá by vystrelila naše postupové myšlienky z nej von, máme ešte otlačok.

Nedovoľme, aby sme náš osud vložili nejakou hlúposť do rúk iným. Porazme Škótsko, porazme Maltu, vyraďme nášho barážového súpera a pakujme sa na žreb skupín do Kremľa. Takýto musí byť reprezentačný plán na zvyšok tohto roka, pričom aj bude, lebo veríme, že z vlastných chýb sme sa už poučili.