Svetový unikát v nitrianskej hádzanej. V jednom tíme tri sestry a dokonca trojičky! (Rozhovor)
fotiek
Svetová rarita bez povšimnutia. Trojičkami v jednom tíme sa môže pochváliť len skutočne máloktorý športový klub. V hádzanárskom klube UDHK ŠG Nitra však majú takúto možnosť. 18-ročné talentované trojičky Marinové zaujali aj našu redakciu a jednu zo sestier sme preto oslovili v krátkom rozhovore.
Simonka, spolu so svojimi sestrami Sofiou a Mariolou sa hádzanej venujete už deväť rokov. Výber bol vo Vašom prípade zrejme jasný už od začiatku, nakoľko sa tomuto športu venovala aj Vaša mama. Práve ona bola zrejme i Vašou prvou trénerkou. Ako si na svoje začiatky spomínate dnes?
Áno, hádzanú hráme už deväť rokov, ale ešte predtým sme to skúšali s rôznymi športmi, napríklad s gymnastikou, či vybíjanou. Začiatky boli ťažšie, keďže sme nezačali skoro, ale postupne sme sa do toho dostávali. Mamina bola našou prvou trénerkou, ale len akousi „slovnou“. Rady sa dávajú každému ľahko. (smiech)
Témou číslo jeden u Vás doma nie je zrejme nič iné, než práve hádzaná...
Áno, ale u nás doma sa bavíme na rôzne témy. Sme taká „talianska rodinka“. (smiech)
Momentálne hrávate v mužstve UDHK ŠG Nitra v kategórii starších dorasteniek. V sezóne ste dokonca ašpirovali na ligový titul. Ako ste v nej nakoniec obstáli?
Nakoniec sme skončili na peknom druhom mieste na Slovensku a na treťom mieste v ČSR pohári.
Všetky tri sestry patrite do základnej zostavy tímu. Vy na pravom krídle, Mariola na ľavom a Sofia ako tzv. stredná spojka. Trojičky v hádzanárskom tíme to je nielen na Slovensku, ale azda aj vo svete skutočná rarita. Zažili ste počas doterajších rokov spoločnej športovej kariéry nejakú zaujímavú kuriozitu, ktorá by stála za spomenutie?
Keď ste trojičky, je to dosť zaujímavý život už len doma, nie to ešte v tíme. Často sme sa dokázali i počas zápasu pohádať, ale všetko v rámci normy. A keďže sú si moje sestry dosť podobné, často si ich súperi mýlili. Dokonca raz nám povedali, že pokiaľ nevedeli, že sú v našom tíme dvojičky, tak sa dosť čudovali ako dokáže byť jedna i v obrane i v útoku. (smiech)
S mužstvom ste do dnešného dňa dosiahli už niekoľko pekných úspechov. V roku 2014 ste získali zlato na majstrovstvách Slovenska starších žiačok a o rok neskôr cenný bronz na svetovom turnaji v Prahe už ako mladšie dorastenky. Aké sú ďalšie ambície Vášho tímu pre ďalšiu sezónu?
Ambície máme rôzne, ale keďže náš tím sa skladá prevažne z mladších dorasteniek, tak sa necháme prekvapiť.
Vášeň pre hádzanú máte síce všetky tri spoločnú, no Vaše štúdium je rozdielne. Vy študujete na Športovom gymnáziu, Sofia sa učí za kozmetičku a z Marioly bude kuchárka–cukrárka. Ako dokážete skĺbiť všetky tri školu s tréningami?
Nie je to jednoduché, ale myslím si, že ak človek niečo chce, všetko sa dá.
Boli časy, kedy bola nitrianska ženská hádzaná na výslní, súčasťou tohto obdobia bola i Vaša mama. Určite je aj jej tajnou túžbou, aby sa tieto úspešné časy do Nitry vrátili. Ako vidíte budúcnosť ženskej hádzanej vo Vašom meste?
Ja si ešte pamätám na časy, keď sa v Nitre hrala ženská hádzaná a chodili sa na ňu pozerať mnohí ľudia z okolia. Netrúfam si však povedať, či sa ženská hádzaná ešte v tomto meste niekedy dokáže založiť no verím, že áno.
Aké sú Vaše najväčšie ciele do budúcna, či už po individuálnej, alebo kolektívnej stránke?
Naše najväčšie ciele sú, aby sme mohli hrať za ženskú kategóriu práve v našom meste, aby sme sa nemuseli úplne rozdeliť a samozrejme, aby nám na konto pribudli ďalšie krásne zážitky.