HC Slovan Bratislava prežíva najhorší vstup do KHL v histórii. Pre jediného slovenského účastníka v KHL nastal čas si z očí zložiť belasé okuliare a prebudiť sa do reality.

Komentár Dávida Lecha

Bratislavský klub pozbieral v úvodných 19 stretnutiach sezóny 2017/2018 rovnaký počet bodov. Tak chabú bilanciu nemal doposiaľ v žiadnej inej predchádzajúcej sezóne v KHL. Aby toho nebolo málo, veľavravná je aj tretia najhoršia defenzíva ligy so 62 inkasovanými gólmi a katastrofálna bilancia v podobe 5 víťazstiev a 14 prehier.

Všetko to podčiarkla víkendová prehra „belasých“ s beznádejne najslabším klubom KHL z Dinama Riga v pomere 2:3 po predĺžení. „Náš výkon je prísľubom do ďalších zápasov,“ odznelo z úst obrancu Simona Desprésa po ďalšom zbabranom zápase – opakujem – proti najslabšiemu tímu ruskej nadnárodnej súťaže. Náš jediný zástupca chce stavať na zahanbujúcej prehre proti najväčšiemu outsiderovi ligy.

Opäť zlyhala koncovka, opäť si to nikto nevie vysvetliť, boli sme lepším tímom, nevyužili sme šance, inak by to dopadlo lepšie. Obohraná pesnička obľúbených fráz, za ktorými sa skrývajú problémy v bratislavskom klube.

Vôbec tým najväčším je chýbajúca súdnosť zo strany vedenia. Klub je dlhodobo finančne nestabilný, čo potvrdili aj posledné vyjadrenia z tlačovej konferencie, kde sa oznámil príchod nového trénera Eduarda Zakonveca. Prvé výplaty boli hráčom vyplatené, druhý mesiac „v rámci možností.“

Hra Slovana v útočnej tretine sa náramne podobá na situáciu, keď hokejisti pri mantineli zúfalo čakajú na pípnutie smsky z banky o navýšení účtu, aby sa mohli s ľahkosťou pustiť do tvorenia a kombinácií. Takto sa hokej nerobí.

Bratislavskému Slovanu chýba koncepcia, ktorá by mohla do metropoly Slovenska vniesť väčší pokoj i výraznejšiu šancu na úspech. Tímu chýba zdravé jadro súpisky, okolo ktorého by sa mohol celok oprieť. Hráči neustále podpisujú len ročné kontrakty a káder sa rok čo rok zliepa s nádejou, že sa opäť nájde niekoľko statočných, ktorí budú ochotní hrať za dobrý pocit zo skandovania „skalných“ na tribúnach s neistotou, čo bude na Vianoce.

Bez financií sa športu na profesionálnej úrovni venovať nedá. Zvlášť na medzinárodnom fóre v najprestížnejšej európskej hokejovej súťaži. A uvedomovať si to začínajú aj doposiaľ najlepší fanúšikovia v KHL. Klesajúca návštevnosť hovorí jasnou rečou.

Kvôli v rovnakých intervaloch opakujúcim sa finančným problémom a mizerným vyhliadkam na zlepšenie celej situácie, je účasť Slovana v KHL neefektívnym a zbytočným prepychom. Z jediného slovenského účastníka ruskej nadnárodnej súťaže, ktorý sa mal stať strediskom slovenskej hokejovej reprezentácie na klubovej úrovni, sa stala záchytka pre hráčov, ktorí sa snažia po nevydarených angažmánoch reštartovať svoju kariéru či výraznejšie sa zviditeľniť.

Nastal čas prebudiť sa do hokejovej reality. Byť konkurencie schopným tímom klubom v KHL je pre Slovan v súčasnosti len zbožné prianie a utópia, nie reálny vytýčený cieľ. Pokiaľ myšlienku zotrvania v Rusku vždy podporoval divácky záujem, 5712 divákov zo zápasu s Novgorodom je jasným dôkazom, že ani tí najvernejší sa nenechajú niekoľko rokov opíjať tým istým už stvrdnutým rožkom.

Rovnaký počet priaznivcov, ak nie väčší, by sa určite prišli pozrieť na odveké šlágre proti Košiciam, Dukle Trenčín či Banskej Bystrici. Vstup do progresívnej českej Tipsport extraligy v úvahu neprichádza, zápasy nadnárodnej EBEL ligy proti Feherváru, Dornbirnu či Grazu by u tunajších fanúšikov „určite“ vzbudzovali veľký záujem...

Ak sa v Slovane nechcú zahrávať so svojou značkou spôsobom all-in, mali by čo najskôr prehodnotiť svoje pôsobenie v Kontinentálnej hokejovej lige. Už nejaký ten piatok to totiž smeruje k obrovskému fiasku a, žiaľ, tí najpovolanejší si predtým zakrývajú oči.